Katedrála Notre-Dame (Paríž): Rozdiel medzi revíziami

Prvá katedrála Paríža vznikla v druhej polovici [[6. storočie|6. storočia]] západne od dnešnej budovy. Výstavba dnešnej katedrály trvala od roku [[1163]] do roku [[1345]] a začal ju [[Ľudovít VII. (Francúzsko)|Ľudovít VII.]] V tom čase bol Paríž len biskupstvom. V [[19. storočie|19. storočí]] ju reštaurovali pod vedením [[Eugène Viollet-le-Duc|Viollet-le-Duc]]a. O výstavbe Notre Dame rozhodol parížsky biskup Maurice de Sully v roku 1159, základný kameň katedrály položili v roku 1163 a jej výstavba trvala celých 182 rokov, celkovo ju dostavali v roku 1345. Neskôr prešla rozsiahlou rekonštrukciou. Jedná sa o rannogotickú stavbu, ktorá sa stala základom a inšpiráciou pre ďaľšie významné gotické stavby predovšetkým, sakrálne stavby nie len vo Francúzsku, ale aj v celej Európe. Je jedinečná nie len svojim vzhľadom, ale aj celkovou konštrukciou, architektúrou, tvorí ju 5 lodí jedna hlavná a 4 bočné. Nad vhodom je veľké vitrážové okno rozetového tvaru, tri hlavné vchody, nad ktorými sú dve predné hlavné veže - zvonice, a jedna centrálna, ktorá bola celkom zničená pri požiare dňa 15. 4. 2019, kedy okolo 18.50h začala drevenná strecha kostola horieť a približne o hodinu sa zrútila táto gotická veža, a nenávratne zhorela v plameňoch tohoto obrovského požiaru, ktorý kostol zachvátil. V kostole bolo uložených mnoho vzácných relikvií nevyčísliteľnej hodnoty a všetky sa ich podarilo zachrániť aj s hlavným oltárom Panny Márie, pôvodným orgánom, a ide o jeden z najznámejších a najväčších organov na svete, ktorý sa pýši asi osemtisíc píšťalami. V tridsiatych rokoch 18. storočia ho zhotovil Francois Thierry. Zachránili aj Tŕňovú korunu Ježiša Krista, a iné. Katedrála Notre Dame je zaradená medzi svetové kultúrne dedičstvo UNESCO. V roku [[1804]] sa tu odohralo pomazanie [[Napoleon Bonaparte|Napoleona I.]] pápežom. Katedrála stojí na mieste, ktoré už 2000 rokov slúži náboženským kultom. V 4. storočí tam stál galsko-rímsky chrám zasvätený Jupiterovi, neskôr v 6. storočí už kresťanská bazilika. Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 katedrálu zničili a vyrabovali revolucionári, ktorí tiež roztopili drahé kovy na oltároch. Rozbili všetkých 28 sôch biblických kráľov na priečelí budovy, pretože ich považovali za kráľov francúzskych. Po revolúcii hrozilo, že stavbu so zbúranými stenami a vytlčenými oknami zbúrajú. Do osudu katedrály však šikovne zasiahol spisovateľ, parížan [[Victor Hugo]] a jeho román Chrám Matky Božej v Paríži publikovaný v roku 1831. Toto dielo vyvolaťvyvolalo taký veľký záujem o osud chrámu, že vďaka nemu sa podarilo získať peniaze na jej obnovu formou verejnej zbierky.