Žiarovka: Rozdiel medzi revíziami

'''Žiarovka''' je druh elektrického svetelného zdroja, v ktorom sa svetlo vytvára rozžeravením [[Elektrický odpor|odporovej]] špirály vo vákuu, alebo [[vzácny plyn|inertnom plyne]] pomocou [[elektrický prúd|elektrického prúdu]]. Výrazom žiarovka sa v súčasnosti označujú aj iné zdroje svetla ([[Luminiscenčná dióda|LED]], [[žiarivka]]...) umiestnené v [[puzdro|puzdre]], svojimsvojím tvarom pripomenajúce klasickú žiarovku, slúžiacichslúžiace na rovnaký účel, s rovnakou napájacou päticou.

Prvé pokusy o zostrojenie žiarovky sa datujú do roku 1854, kedykeď prvý odporový zdroj [[svetlo|svetla]] vytvoril nemecký hodinár Henrich Göbel. Elektrickú žiarovku (v dnešnom ponímaní) vynašli nezávisle od seba Joseph Swan z [[Newcastle]] vo Veľkej Británii v roku 1878 a Thomas Edison v USA v roku 1879. Funguje na princípe odporového [[teplo|zahrievania]] vodiča elektrickým prúdom, ktorý ním preteká. Pri vysokej [[teplota|teplote]] vlákno žiarovky žiari ako [[absolútne čierne teleso]] v infračervenom, ultrafialovom a viditeľnom spektre. [[sklo|Sklenená]] banka žiarovky je však pre [[ultrafialové žiarenie]] nepriepustná.

Pôvodné [[Thomas Edison|Edison]]ove žiarovky mali [[uhlík|uhlíkové]] [[vlákno]], dnes sa zvyčajne využíva [[volfrám]]ová [[zliatina]], ktorá lepšie odoláva vysokým teplotám. Volfrámové vlákno je stočené do špirály ([[špirála]] je dlhá približne 2cm, po roztiahnutí má vlákno takmer meter). Prechodom elektrického prúdu sa rozžeraví na 2 500 °C, kedykeď wolfrám emituje biele svetlo. Aby vlákno nezhorelo, je umiestnené v sklenenejsklenej banke, z ktorej je vyčerpaný [[vzduch]]. [[Podtlak]] by alevšak spôsobil nebezpečnú [[implózia|implóziu]] pri náhodnom rozbití banky, preto býva [[vákuum]] nahradené inertným plynom pod nízkym [[tlak]]om napr [[argón]]. Žiarovky sa plnia aj [[halogény|halogén]]ovými plynmi (pozri [[halogénová žiarovka]]).

Žiarovka spotrebuje len malú časť [[príkon]]u na svetlo. Až 92 % [[energia|energie]] je vyžiarenévyžiari v iných [[Elektromagnetické spektrum|spektrách]] a ako teplo.

Priemerná životnosť žiaroviek je približne 1 000 [[hodina|hodín]]. Sklená banka má dve základné úpravy{{--}}číru a matnú. Prvá poskytuje ostré, druhá rozptýlené svetlo. Žiarovky sa vyrábajú aj prena dekoratívne účely{{--}}v rôznych farbách a tvaroch. Na elektrickú sieť sa pripájajú pomocou normalizovanej pätice - napr. kovového závitu E 27 alebo E 14.

Dnes súsa žiarovky nahrádzanénahrádzajú (z dôvodu dlhšej životnosti a lepšej energetickej účinnosti) výbojkami alebo žiarivkami. V poslednom období sa začínajú presadzovať [[Luminiscenčná dióda|LED diódy]].