Košice: Rozdiel medzi revíziami

Tektonickej stavbe okolia Košíc dominuje hornádsky zlom, kolmo obmedzujúci [[gemerikum]], [[veporikum]] a [[vnútrokarpatský paleogén]] od [[Východopanónska panva|Východopanónskej panvy]]. Pozdĺž zlomu došlo v [[miocén]]e k silnej [[vulkanizmus|sopečnej aktivite]] v [[Slanské vrchy|Slanských vrchoch]]. Južná a juhovýchodná časť mesta stojí na vápnitých [[íl]]och kochanovského súvrstvia sarmatského veku ([[miocén]]) a mladších riečnych [[piesok|pieskoch]], [[štrk]]och a [[hlina|hlinách]] [[kvartér]]u. Západná a severná časť mesta leží na starších horninách [[Veporikum|veporika]] a [[Gemerikum|gemerika]]. V oblasti [[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanoviec]] to sú [[granodiorit]]y až [[tonalit]]y komplexu Bujanovej a nadložné premenené [[pieskovec|pieskovce]] a [[zlepenec|zlepence]] a tiež [[mezozoikum|mezozoické]] [[vápenec|vápence]] patriace k [[Veporikum|veporiku]]. V západnej časti dominujú premenené horniny [[Gemerikum|gemerika]], hlavne [[fylit]]y čermeľskej skupiny, [[zlepenec|zlepence]] a [[brekcia|brekcie]] krompašskej skupiny a [[amfibolit]]y a metabazity rakoveckej skupiny.<ref>{{Citácia knihy

}}</ref>. Z [[nerastná surovina|nerastného]] bohatstva sú v severozápadnej časti mesta v masíve Bankov významnejšie ložiská [[magnezit]]u, ktoré sa do roku [[1997]] ťažili a spracovávali v košickej magnezitke. V oblasti [[Jahodná (vrch)|Jahodnej]] sa nachádzajú i dosiaľ neťažené bilančné zásoby [[uraninit|uránovej rudy]] s významnou prímesou [[molybdén]]u .<ref>{{Citácia knihy

}}</ref>.