Adam Mickiewicz: Rozdiel medzi revíziami

'''Adam Mickiewicz''', celým menom '''Adam Bernard Mickiewicz''', (* [[24. december]] [[1798]], [[Zaosie]], [[Bielorusko]] – † [[26. november]] [[1855]], [[Istanbul]], [[Turecko]]) bol [[Poľsko|poľský]] [[básnik]], [[dramatik]] a [[publicista]]. Hlavný predstaviteľ poľského [[Romantizmus (literatúra)|romantizmu]]. V roku [[1824]] bol deportovaný do [[Rusko|Ruska]], od roku [[1829]] žil v [[Západná Európa|západnej Európe]].

 

Poľský [[romantizmus]] je spojený s národným bojom za samostatnosť a jeho duchovným vodcom sa stal Adam Mickiewicz.

Počas univerzitných štúdií sa stal členom tajného študentského spolku, ktorého cieľom bola vlastenecká výchova, vzdelávanie a družnosť. Idey tejto skupiny vyjadril v ''Óde na mladosť'' (1820). Veril, že mládež privedie svet k vzájomnej láske a priateľstvu. Báseň ovplyvnila i [[Štúrovci|štúrovcov]]. Po odhalení tajného spolku Mickiewicza odsúdili do vyhnanstva v Rusku. Tu napísal historický epos ''Konrad Wallenrod'' (1828). Hrdina, ako člen porobeného litovského národa, môže bojovať proti nepriateľovi len tak, že sa uchýli k pretvárke a zrade. Získa dôveru križiakov, ba stane sa ich veľmajstrom. Ich vojská pošle do záhuby a sám tragicky zomiera. Základnou myšlienkou diela je, že silný jednotlivec preberá zodpovednosť za osudy vlasti a má právo použiť všetky prostriedky na jej záchranu. V roku 1829 odišiel Mickiewicz do emigrácie, kde pôsobil ako publicista. V [[Paríž]]i napísal národný epos ''Pán Tadeáš'' (1834). Dejový rámec tvorí spor dvoch šľachtických rodín o starý zámok. Roztržku ukončí láska mladých, Tadeáša a Zošky a boj proti spoločnému nepriateľovi, cárskemu vojsku. Dielo sa končí optimisticky, príchodom poľských légií [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]ovej armády.