Flyšové pásmo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d →‎Vývoj: štyl.
Riadok 12:
Zóna obsahuje najmä [[usadená hornina|usadené horniny]], ktoré sa usadili od [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] po [[paleogén]]. Horniny nie sú vo svojej pôvodnej pozícii, pretože boli zo svojho [[sedimentačný bazén|sedimentačného priestoru]] tvoreného paraoceanickým typom [[zemská kôra|zemskej kôry]], na ktorej sa pôvodne nachádzali, odlepené v podobe viacerých [[príkrov (geológia)|príkrovov]] a presunuté smerom generálne na sever (prípadne severovýchod a severozápad). Osi [[vrása|vrás]] je možné sledovať desiatky kilometrov<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>, no pre charakter flyšu sú [[odkryv]]y skôr zriedkavé. Príkrovy majú generálne severnú vergenciu. Na západe severozápadnú, v centrálnej časti severnú, na východe severovýchodnú až východnú. Iba v Južných Karpatoch majú príkrovy východnú až juhovýchodnú vergenciu.
 
V minulosti sa predpokladalo, že [[erózia|znosové]] oblasti, ktoré zásobovali flyšové miesto klastickým materiálom, boli tvorené systémom lineárnych [[kordiliera|kordiliér]] (elevácii), ktoré boli rovnobežné s osou horstva. Takéto predstavy síce pretrvávajú medzi mnohými dodnes, ale novšie interpretácie skôr uvažujú o prínose materiálu [[podmorský kaňon|podmorskými kaňonmi]] z priľahlých pevnín (napr. [[nesvačilská priekopa]]).
 
Vo flyšovom pásme je približne na spojnici [[Hodonín]] – [[Námestovo]] – [[Nowy Sacz]] – [[Neresnica (Poľsko)|Neresnica]] pozorovateľná záporná [[gravimetria|gravimetrická]] anomália, ktorá sleduje južný okraj [[Český masív|Českého masívu]] a [[Európska platforma|Európskej tabule]], ktoré sú tu podsunuté pod Karpaty. Anomálne zhrubnutie [[kontinentálna zemská kôra|kôry]], značné najmä v juhovýchodnom Poľsku a na západnej Ukrajine, je spôsobené ulomením a pohltením substrátu. [[Zemská kôra]] v tejto oblasti dosahuje hĺbku až {{km|65|m}}<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>.
 
Z neotektonického hľadiska prebieha v oblasti flyšového pásma spätný násun [[príkrov (geológia)|príkrovov]], miestami až {{mm|12|m}} ročne.