Národný front oslobodenia Južného Vietnamu: Rozdiel medzi revíziami

Jednou z najobávanejších zložiek Vietkongu boli okrem prieskumníkov tzv. Útoční ženisti. Títo vojaci obvykle prešli najmenej pol až jedenapolročným výcvikom, pritom výcvik obyčajných vojakov trval iba mesiac. Útoční ženisti boli zruční pri zneškodňovaní a kradnutí amerických mín a výbušnín. Známi sa však stali preto, že svoje ciele (ak už situácia nedovoľovala ďalšie pokusy) likvidovali aj tak, že sa s batohom naplneným výbušninami priblížili k svojmu cieľu, krytí paľbou svojich spolubojovníkov, k svojmu cieľu a v jeho tesnej blízkosti nálož na svojom tele odpálili. Pri útokoch na nepriateľské základne bežne útočili vojaci iba ľahko oblečení, aby ich odev nevydával pri pohybe podozrivé zvuky. Straty v jednotkách útočných ženistov ale bývali veľké.

Vietkong spolupracoval až do konca vojny so (severovietnamskou) Vietnamskou ľudovou armádou ([[VĽA]]), jeho členovia infiltrovali aj juhovietnamskú [[ARVN]]. Po [[Ofenzíva Tet|ofenzíve Tet]] začiatkom roka [[1968]] však Vietkong utrpel ťažké straty a v nasleducúcich bojoch o krajinu sa stal iba podporným prostriedkom severného Vietnamu v bojoch o nadvládu na juhu krajiny.