Verzia z 13:35, 14. máj 2019 upraviť Tatransky (diskusia \| príspevky) 4 530 editací rozšírenie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:39, 2. jún 2019 upraviť vrátiť 92.208.11.150 (diskusia) Rytmický zákon v "Belianskych Tatrách" a "Belianskymi Tatrami". Veľké začiatočné písmeno v "Belianske Tatry". Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 34: \| Poznámky = }} '''Ždiar''' ({{v jazyku\|deu\|Morgenröthe}}, {{V jazyku\|hun\|Zár}}, {{V jazyku\|pol\|Ździar}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)\|obec]] na [[Slovensko\|Slovensku]] v okrese [[okres Poprad\|Poprad]]. Leží v údolí medzi [[Belianske Tatry\|~~Belianskými~~Belianskymi Tatrami]] a [[Spišská Magura\|Spišskou Magurou]] v [[Podtatranská brázda\|Podtatranskej brázde]]. Rovnobežne s obcou prechádza [[Cesta slobody]] z [[Tatranská Kotlina\|Tatranskej Kotliny]] do [[Lysá Poľana\|Lysej Poľany]]. Obec je {{km\|3\|m}} vzdialená od hraničného priechodu do [[Poľsko\|Poľska]] a {{km\|34\|m}} od [[Poprad]]u. Počet obyvateľov približne 1330. Väčšina hovorí aj po [[Goralské nárečia\|goralsky]]. Dĺžka obce {{km\|5\|m}}. Obcou preteká potok [[Biely potok (prítok Javorinky)\|Biely potok]].<ref name="Lacika">{{Citácia knihy\| priezvisko = Lacika\| meno = Ján \| odkaz na autora = Ján Lacika \| titul = Tatry\| vydanie = 1\| vydavateľ = Dajama\| miesto = Bratislava\| rok = 1999\| isbn = 80-88975-10-7\| kapitola = \| strany = 86-89\| jazyk = }}</ref> Zachovaná ľudová architektúra v časti obce Antošovský vrch (Antoszowski Wiyrch) a Blaščatská dolina (Błaszczacka Dolina), originálne kroje charakteristické svojou ornamentálnosťou využívajú motívy rastlín a živočíchov z prostredia ~~Belianských~~Belianskych Tatier a okolia obce Ždiar. Každoročne sa v obci konajú [[Goralské folklórne slávnosti]], na ktorých slovenské aj poľské tanečné súbory prezentujú tance, piesne a zvyklosti [[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)\|Goralov]].<ref name="Lacika" /> == História == Riadok 67: == Turistika == V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia Ždiar bol jedným z najviac turisticky využívaných tatranských destinácií. V letnej sezóne tu bolo ubytovaných denne až 3000 hostí. Ždiar sa stal najväčším tatranským hotelom. Do roku 1969 väčšinu návštevníkov tvorili turisti z [[Nemecká demokratická republika\|Nemeckej demokratickej republiky]]. Uzavretie turistických chodníkov v Belianskych Tatrách výrazne znížilo počty turistov. V súčasnosti turistický vrchol prežíva [[Bachledova dolina]], v ktorej sú rôzne turistické atrakcie a lyžiarsky vlek rovnako aj lyžiarska lúka na Strednici. Ždiar aj napriek uzávere niektorých voľakedy turisticky atraktívnych miest v Belianskych ~~tatrách~~Tatrách je východiskom pre veľmi dobré až výborné podmienky pre letnú turistiku – náučný jednosmerný chodník [[Monkova dolina]] (Mąkowa Dolina) – [[Kopské sedlo]] (Kopskie Siodło, Siodło pod Kopą), cykloturistika, camp, oddych. V zimnom období turisti z regiónu, Slovenska a iných, najčastejšie európskych krajín s obľubou využívajú služby lyžiarskeho strediska Ždiar – Strednica (Zor – Średnica) ako aj ostatné súkromné vleky situované v miernych, stredných až prudkých svahoch s priemernou dĺžkou cca {{m\|300\|m}}. V súčasnosti obec ponúka množstvo ubytovacích kapacít v privátnych domoch a penziónoch, výborné stravovacie služby a informácie. Obec spolupracuje s mestom [[Spišská Belá]], pod ktoré spadá správa územia pohoria Belianske Tatry, náučného chodníka v spolupráci so Združením turizmu obce Ždiar a [[Belianska jaskyňa\|Belianskej jaskyne]] vzdialenej od Ždiaru cca {{km\|11\|m}} v osade [[Tatranská Kotlina]].<ref name="Lacika" />

Ždiar: Rozdiel medzi revíziami