Giovanni Ferrari (sochár): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
šablona, obrázok
Značka: editor wikitextu 2017
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Súbor:San Geremia (Venice) San Pietro da Ferrari.jpg|náhľad|Svätý Jeremiáš, mramorová socha od Giovanniho Ferrariho]]
'''Giovanni Ferrarri ''', zvaný Torretto (* [[5. jún|5. júna]] [[1744]], [[Crespano del Grappa]] [[ItáliaTaliansko]] {{- -}}† [[2. november|2. novembra]] [[1826]], [[Benátky]]) je taliansky sochár tvoriaci na konci [[18. storočie|18. storočia]] a na začiatku [[19. storočie|19. storočia]].
 
*
==Život==
Otec Giovanniho, Gaetano, bol kamenár a obchodník. Jeho matka bola Domenica Tedesca. Je posledným dobre známym umelcom z dynastie Torretti, do ktorej patrili jeho prastrýko [[Giuseppe Torretto (sochár)|Giuseppe Torretto]] a jeho strýko [[Giuseppe Bernardi (sochár)|Giuseppe Bernardi]]. V roku [[1755]] sa presťahoval do Benátok do ateliéru svojho strýka Giuseppe Bernardiho. Po jeho smrti v roku [[1773]] zdedil jeho ateliér.
 
Ferrari dokončil zdedené práce svojho predchodcu, pričom mu pomáhal [[Antonio Canova]], ktorý s ním pracoval od [[1774]]. Ale v [[1777]] Ferrari zatvoril ateliér a presťahoval sa do [[Mantova (mesto)|Mantovy]], [[Modena|Modeny]] a nakoniec do [[Bologna|Bologne]]. Na začiatku [[1779]] sa už nachádzal v [[Rím|Ríme]]e v ateliéri [[Lorenzo Cardelli|Lorenza Cardelliho]] a neskôr spolupracoval s [[Francesco Antonio Franzoni|Francescom Antoniom Franzonim]]. Potom sa vrátil do Benátok, kde pracoval do roku [[1796]] na 22 sochách na námestí [[Prato della Valle]] v [[Padova|Padove]].
 
Pre divadlo "La„La Fenice"Fenice“, ktoré otvorili v [[1792]], Ferrari urobil dve sochy [[Melpomené|Melpoméné]] a [[Terpsichoré|Terpsichóré]] na jeho fasádu a pomáhal [[Giovanni Antonio Moschini|Giovannimu Antoniovi Moschinimu]] skompletizovať [[Basreliéf|basreliéfybasreliéf]]y v interiéri, z ktorých zostali po požiari v 1837 len dva. Chvíľu po tejto monumentálnej práci vytvoril monumentálnu sochu admirála [[Angelo Emo|Angela Ema]] dielo, ktoré považujú za jeho chef-d'œuvre.
 
V roku [[1804]] bol menovaný ako pridelenec v [[AkadémiAkadémia krásnych umení v Benátkach|Akadémii krásnych umení v Benátkach]].
 
Na konci svojej kariéry začal pracovať pre rodinu Savorgnan (sochár nazýval grófa Giulia "môj„môj mecenáš"mecenáš“). Vzťah sa stal napätým z dôvodu chýbajúcich platieb, čo priviedlo Ferrariho pred tribunál.
 
Jeho syn Gaetano (†1847† 1847) sa stal tiež sochárom.
 
==Zdroj==
* {{Preklad|fr|Giovani Ferrarri|149618764|it|Giovanni Ferrari|87982160|}}
 
==Bibliografia==