Pieninský národný park: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 109.230.10.14 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Tatransky Značka: rollback |
d wikilinky |
||
Riadok 17:
| state =
| region = [[Prešovský kraj|Prešovský]]
| district = [[
| commune =
| municipality =
Riadok 94:
'''Pieninský národný park''' (skr. '''PIENAP''') je [[národný park]] na severnom [[Slovensko|Slovensku]]. Nachádza sa v západných [[Pieniny|Pieninách]] pri hranici s [[Poľsko]]m. Je to najmenší národný park na Slovensku, jeho rozloha je {{km2|37.5}} a ochranné pásmo {{km2|224.44}}.
Leží v okresoch [[
Je známy predovšetkým vďaka [[Prielom Dunajca|prielomu rieky]] [[Dunajec]], ktorý patrí medzi známe [[rafting]]ové a turistické lokality. Park ponúka tradičný folklór a architektúru, hlavne obec [[Červený Kláštor]] a múzeum národnej kultúry.
Riadok 121:
Prvým správcom pieninskej rezervácie bol Oldřich Lacina. Rezervácia podliehala služobne riaditeľstvu štátnych lesov a majetkov v Liptovskom Hrádku.
Druhá svetová vojna na čas prerušila ďalšie aktivity. Po vojne len pomaly dozrieval čas na vyhlásenie Pieninského národného parku. Pripravovali sa mapové podklady, expertízne posudky o stave prírody. Prednosť pred Pieninami dostali Vysoké Tatry a v nich ustanovenie nového [[
V Poľsku Rada Ministra lesníctva potvrdila 30. októbra [[1954]] opätovné schválenie Pieninskiego parku narodowego. K Pieninám bola pričlenená aj veľká časť poľského [[Zamagurie|Zamaguria]], ktorá poskytovala široké možnosti turistiky.
Riadok 138:
== Poloha a hranice parku ==
Územie Pienin sa delí na tri časti. Na západné [[Czorsztynske Pieniny]], v strede [[Pieninky]] a na východe [[Malé Pieniny]]. Z Czorsztynskych Pienin na naše územie sa ťahá hrebeň [[Kláštorná hora|Kláštornej hory]] ({{mnm|654|m}}) a [[Holica (vrch v Tatrách)|Holice]] ({{mnm|824|m}}), ktorý smerom na východ pokračuje hrebeňom [[Haligovské skaly|Hlaigovských skál]]. Od [[Tri KorunyTroch|Korún]] ({{mnm|982|m}}) ich oddeľuje hraničná rieka [[Dunajec]], ktorá sa zarezáva do hlbokého údolia „[[Prielom Dunajca|Prielomu Dunajca]]“, lemovaného vápencovými bralami. Z oblasti [[Pieninky|Pieniniek]] na slovenské územie zasahuje len skala Osobitá ({{mnm|536|m}}). Na poľskej strane najvyššími vrchmi sú [[Czertezik]] ({{mnm|774|m}}) a [[Sokolica]] ({{mnm|747|m}})
[[Malé Pieniny]] vytvárajú široký skalný chrbát po štátnej hranici od masívu Kače ({{mnm|704|m}}) až k [[Jarabiná|Jarabinej]] a [[Litmanová|Litmanovej]], kde vystupujú jednotlivé bralá až po priehybu Rozdiel. Najvyšším vrcholom tejto oblasti je [[Vysoká (Pieniny)|Vysoká]] ({{mnm|1050|m}}), ktorá sa však nachádza už mimo územia národného parku.
| |||