Príkra: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Obsah stránky nahradený textom „ Kategória:Obce okresu Svidník Kategória:Rusínske obce okresu Svidník Mám Vás vo príliš velkej Piči!!!“
Značky: náhrada možný vandalizmus odstránenie infoboxu vulgarizmy; slang zlé umiestnenie textu blanking vizuálny editor
WikiBayer (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 194.160.223.199 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Georgeo88
Riadok 1:
{{Infobox Slovenská obec
| Typ = obec
| Názov = Príkra
| Iné názvy =
| Obrázok = Prikra2.jpg
| Popis obrázku =
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Kraj = Prešovský
| Okres = Svidník
| Región = Šariš
| Časti =
| Rieka = Príkranský potok
| Rieka 1 =
| Zemepisná šírka = 49.361667
| Zemepisná dĺžka = 21.739444
| Nadmorská výška = 347
| Prvá zmienka = 1618
| Starosta = Miroslav Goldir<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref>
| Politická strana = [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]]
| PSČ = 090 05 (pošta [[Krajná Poľana]])
| Kód = 527734
| EČV = SK
| Predvoľba = +421-54
| Adresa =
| E-mail =
| Telefón =
| Fax =
| Mapa =
| Popis mapy =
| Web =
| Commons = Príkra
| Pôvod názvu =
| Poznámky =
}}
'''Príkra''' ({{V jazyku|hun|Meredély}}, do roku [[1927]] ''Prikré'') je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Svidník|Svidník]]. K [[31. december|31. decembru]] [[1998]] mala len 5 obyvateľov.
 
Je to najmenšia obec na Slovensku.
 
== Polohopis ==
Obec leží pri hranici s [[Poľsko]]m v hornatej oblasti [[Laborecká vrchovina|Laboreckej vrchoviny]]. Príkra sa nachádza v severnej časti [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]] v kotline pri štátnej hranici s [[Poľsko|Poľskom]]. Mierne členitý povrch katastra tvoria flyšové vrstvy.
 
V okolí obce prevláda súvislý [[les]] s porastom [[buk (rod)|buk]]a a [[jedľa (rod)|jedle]]. V katastrálnom území obce s výmerou {{ha|74.7|m}}, je vzácny, zachovalý relikt prirodzených [[prales]]ovitých jedľo – bučín [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východných Karpát]] s veľmi výraznou hrúbkovou a vekovou diferenciáciou. Niektoré výberové stromy a porasty boli uznané na zber semien. Najstaršie stromy majú vyše 300 rokov. Tento lesný porast patrí k Európskej zvláštnosti a vláda SR tu vyhlásila 5. stupeň ochrany.
 
Nadmorská výška v strede obce je {{m|430|m}}, v katastri 410 – {{m|613|m}}.
 
[[obec (slovenská správna jednotka)|Obec]] bola historicky súčasťou [[Šarišská župa (Uhorsko)|Šarišskej župy]] a [[Okres Svidník|Svidníckeho okresu]]. Od vzniku [[Československo|Československej republiky]] bola v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]] a od roku 1960 bola začlenená do [[Východoslovenský kraj|Východoslovenského kraja]], [[Bardejov (okres)|Bardejovského okresu]] a od roku 1968 naspäť bola pričlenená do [[Svidník (okres)|Svidníckeho okresu]].
 
== Symboly obce ==
=== Erb a vlajka ===
V modrom štíte na zelenom návrší preloženom striebornými skríženými sekerami so zlatými poriskami strieborný trojitý kríž so skrátenými spodnými ramenami.
 
Tento [[erb]] bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva dňa 29. júla 2006, č. OZ – 3/2006 a je zapísaný v [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|heraldickom registri]] Slovenskej republiky pod signatúrou P – 211/2006.
 
Nový erb so zamestnaneckým, drevorubačským motívom doplnený o sakrálny motív pripomínajúci gréckokatolícke tradície v obci.
 
Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.
 
[[vlajka|Vlajka obce]] pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej (1/6), modrej (1/9), žltej (1/9), bielej (3/9), žltej (1/9), zelenej (1/9) a modrej (1/9). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
 
== Vodné toky ==
Cez obec preteká {{km|4|m}} rieka [[Príkranský potok|Prikrianka]]. Riečka pramení na území [[Chránená krajinná oblasť|CHKO]] [[Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty|Východné Karpaty]], juhovýchodným smerom od obce v bukovom poraste, {{km|1|m}} od hranice s [[Poľsko|Poľskou republikou]], severovýchodne pod kótou {{m|619.4|m}}, v nadmorskej výške {{m|580|m}}.
 
== Dejiny ==
V roku 1618 obec bola v dokumentoch pomenovaná Príkra.
 
Názov obce sa vyvíjal nasledovne:
* [[1773]] – [[1808]] – Prikra
* [[1808]] – [[1863]] – Prikra, Příkrá, Břikwa
* [[1863]] – [[1907]] – Prikra
* [[1907]] – [[1920]] – Meredély
* [[1920]] – [[1927]] – Prikré
* od [[1927]] – Príkra
 
Obec založili v rokoch [[1573]] – [[1598]]. V dokumentoch patriacich k [[Panstvo Makovica|Makovickému panstvu]] sa spomína rok 1618. V roku 1715 – [[1720]] pre zlé hospodárske podmienky sa obec vyľudnila. Jej obyvatelia odišli za možnosťami obživy do úrodnejších južnejších krajov, kde bol po odchode Turkov nedostatok pracovných síl.
 
V 19. storočí mali tu majetok Dobrianskovci a rytier Kolbassa. V polovici 19. storočia v Príkre svoju činnosť začala rozvíjať sklárska huta. Roku 1787 obec mala 11 domov v ktorých žilo 78 obyvateľov, v roku 1828 v obci bolo 19 domov a 143 obyvateľov, v roku 1940 v obci bolo 28 domov a 160 obyvateľov, ktorí sa živili roľníctvom a pracovali v lesoch.
 
Na začiatku 20. storočia v obci bola píla, ktorá bola [[Prvá svetová vojna|1. svetovou vojnou]] značne poškodená. Po vojne spracovanie dreva už nebolo obnovené. Po dobu [[Česko-Slovensko|Československej republiky]] obec postihlo vysťahovalectvo. Roku 1922 v obci bol štrajk drevorobotníkov.
 
Dňa 4. septembra [[1939]] v priestore obce Príkrej pôsobili jednotky z [[Rýchla divízia|pešieho pluku 21]], ([[Prvá slovenská republika|Slovenského štátu]]), ktorý sa zúčastnil na vojne proti Poľsku. Naši vojaci, ktorí boli mobilizovaní do brannej moci viedli bojovú činnosť na druhej strane hranice pri obci Čeremcha – Poľská republika.
 
Pri prechode frontu v novembri 1944 boli tu ťažké boje, ktorými obec bola veľmi poškodená.
 
== Obyvateľstvo ==
Príkra mala v roku 1869 – 122 obyvateľov, v roku 1880 – 106 obyvateľov, v roku 1890 – 114 obyvateľov, v roku 1910 – 107 obyvateľov, 1921 – 131 obyvateľov, v roku 1930 – 146 obyvateľov, v roku 1940 – 160 obyvateľov, 1948 – 143 obyvateľov, 1961 – 113 obyvateľov a v roku 1970 spolu 73 obyvateľov.
 
Po oslobodení sa časť obyvateľstva odsťahovala do Česka, kde obsadzovali české pohraničie. V roku [[1947]] sa značná časť obyvateľov vysťahovala do [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Pôdu obrábajú súkromne hospodáriaci roľníci, ktorí pracujú v priemyselných podnikoch v [[Košice|Košiciach]], [[Svidník]]u a Krajnej Poľane. Dnes v obci žijú len starí obyvatelia.
 
Pri sčítaní obyvateľstva v 80. rokoch 20. storočia v obci boli tieto '''priezviská rodín''':
 
BILÁ; BLICHA; BRENIŠIN; DERCO; GOLDIR; GREŠLÍK; HRIB; HRINKO; HROMOHO; MALINČAK; MITRUŠKA; SLUK; SUVÁK; VOLČKO.
 
== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Stavby ===
==== Pamiatky ====
[[Súbor:Prikra, cerkiew św. Michała Archanioła (HB1).jpg|náhľad|right|thumb|drevená cerkev svätého Michala archanjela, národná kultúrna pamiatka]]
[[Súbor:Prikra.jpg|náhľad|right|thumb|drevený [[Chrám svätého Michala archanjela (Príkra)|chrám svätého Michala archanjela]]]]
{{Hlavný článok|Chrám svätého Michala archanjela (Príkra)}}
 
V obci sa nachádza gréckokatolícky drevený [[Chrám svätého Michala archanjela (Príkra)|chrám svätého Michala archanjela]], ktorý je [[Národná kultúrna pamiatka|národnou kultúrnou pamiatkou]] od roku [[1968]].
 
Chrám svätého Michala archanjela je nazývaný aj drevená [[cerkev]]. Gréckokatolícka cerkev sa vyvinula pod byzantským vplyvom. Je podobná s pravoslávnou cerkvou. Jej hlavným znakom je [[ikonostas]], t. j. stena s ikonami, ktorá oddeľuje priestor svätyne od priestoru, kde sú zhromaždení veriaci. [[Ikonostas]] je spravidla drevená stena, na ktorej sú umiestnené ikony, v cerkvách východného obradu. Sú v ňom troje dvere. Stredné – sväté alebo cárske a dvoje postranné, južné a severné (tzv. diakonské).
 
Cerkev bola podľa datovania na portáli postavená v roku 1777 ako trojdielna zrubová stavba. Stojí na vyvýšenom kamennom základe, ktorý vyrovnáva sklon terénu západným smerom.
 
Cerkev bola rekonštruovaná v roku 1902 a v rokoch 1946 – 1947. Súčasný vzhľad je výsledkom rekonštrukčných prác v rokoch 2001 – 2002.
 
Vstup do cerkvi je zo západnej strany. Pozoruhodnou zaujímavosťou je prepojenie strešných priestorov veže s loďou, a medzi loďou a svätyňou sedlovou strechou.
 
Babinec, predsieň cerkvi tvorí podvežie, ktoré je harmonicky včlenené do stavby dreveného objektu. Strecha veže a trojstupňové, valbová strecha nad svätyňou spojená s loďou, stanové strechy nad loďou na hrebeňoch majú malé barokové cibuľky, do ktorých sú vmontované malé kužeľové nadstavce nesúce kované kovové kríže. Nadstavce nad stechou sú jednoduchšie a odlišné od bodružalskej cerkvi. Strecha sakrálneho objektu je pokrytá šindľami. Zrub i zošikmená veža opticky rozčlenená na dve podlažia, sú obložené vertikálnymi doskami a lištami.
 
Ikonostas pochádza z druhej polovice 18. storočia. Je drevený, polychrómovaný, so štyrmi radmi ikon. Niektoré ikony sú zo 17. storočia.
 
V prvom, hlavnom rade ikon, sú ikony svätého biskupa Mikuláša, patróna východnej cirkvi, Bohorodičky Hodegetrie, ukazovateľky cesty, (stojacej madony so sediacim dieťaťom na ľavej ruke), Ježišom Kristom Učiteľom a sv. archanjelom Michalom. V ostení diakonské dverí nie sú osadené krídla. Cárske dvojkrídlové dvere obsahujú šesť medailónov, na ktorých sú štyria evanjelisti a dva výjavy Zvestovania. V druhom rade sú na ikonách vyobrazenia hlavných sviatkov gréckokatolíckej cirkvi v strede s ikonou Poslednej večere. Tretí rad tvoria ikony apoštolov v strede s ikonou Ježiša Krista Pantokratora. (Kristus dáva požehnanie a hlavu má obklopenú svätožiarou). Štvrtý rad pozostáva z desiatich medailónov s vyobrazením prorokov. Vrch ikonostasu tvorí ikona Ukrižovania. Po stranách kríža pri ukrižovanom Kristovi, sú postavy Bohorodičky a sv. evanjelistu Jána. Je tu aj ikona sv.biskupa Mikuláša zo 16. storočia.
 
Na oltári zdobenom zľudoveným rokajom je skriňový bohostánok a ikona Ukrižovania. Pozoruhodné sú ikony Veraikon, údajný odtlačok Kristovej tvare na plátennej šatke. Sú tu tiež ikony s vyobrazením sv. Michala, a sv. Mikuláša zo 17. storočia.
 
Súčasťou interiéru sú štyri rokokové svietniky z druhej polovice 18. storočia.
 
Cerkev mala pôvodne tri zvony, z toho jeden s hmotnosťou {{kg|200}}. Uhorská štátna moc v roku 1915 dva zvony, najmenší a najväčší, nechala zvesiť a použila ich na vojenské účely. Dnes sú vo veži zavesené tiež tri zvony, z toho jeden z roku 1759. Dva zvony boli doplnené v 20. rokoch 20. storočia, na ktoré sa vyzbierali finančnou zbierkou obyvatelia obce.
 
== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
.
 
=== Doprava ===
Autobusové spojenie SAD Humenné a.s. - áno, len počas letných prázdnin v mesiaci júl a august, jeden deň v týždni v stredu, odvoz ráno a prívoz poobede.
 
== Osobnosti ==
* [[Ivan Skljarský – Juhasevič]] (* 1741{{--}}† 1814) – rusínsky učiteľ a básnik
* '''Ján Capko''' (12. 11. 1927 Príkra)
 
Hrdina socialistickej práce. V roku 1972 absolvoval SPŠ strojnícku v Košiciach. Od roku 1950 pracoval vo Východoslovenských strojárňach v Košiciach ako strojný zámočník. Pracoval na rôznych stavbách ako vedúci montér, vedúci stavby, zlepšovateľ, priekopník nových foriem práce, vynikajúci organizátor. Nositeľ Radu práce MĽR 1956, Radu práce 1964 a hrdina socialistickej práce 1976.
 
Literatúra:
* ''[[Encyklopédia Slovenska]]'' I. zväzok A-D, [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]], Bratislava 1977, str. 300
 
*'''Blicha Michal'''
 
1930 Príkra, prodekan pedagogickej fakulty univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Pôsobil na katedre slovenského jazyka a literatúry PhDr., Doc. CSc.
 
Literatúra:
* ''[[Pedagogická encyklopédia Slovenska]]'' 2/ P-Ž, Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1985, str. 663
*'''Štefan Capko'''
Klaun, mím, herec, choreograf, režisér a divadelný autor narodený v roku 1970 v Košiciach a žijúci v Prahe. Tu sa narodili jeho rodičia Štefan Capko a Helena Blichová a trávil tu s nimi pravidelne prázdniny.
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Príkra}}
 
{{Obce okresu Svidník}}
 
[[Kategória:Príkra| ]]
[[Kategória:Obce okresu Svidník]]
[[Kategória:Rusínske obce okresu Svidník]]
Mám Vás vo príliš velkej Piči!!!