Znak Uhorska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Znak [[Uhorsko|Uhorska]]''' je doložený od konca [[12. storočie|12. storočia]],<ref name="EH"/>
▲'''Znak Uhorska''' je doložený od 12. storočia<ref name="EH"/>, pričom jeho podoba sa neustále menila. Jeho podoba používaná od 17. storočia (v hrubých rysoch už od 16. storočia) je identická so súčasným [[Štátny znak Maďarska|znakom Maďarska]].
== Vývoj do
{| cellspacing="0" cellpadding="5px" border="0"
|-
| [[Súbor:
|valign="top"| '''cca [[1190]]''' – Kráľ [[Belo III.]] ([[1172]] – [[1196]]) zaviedol erb zobrazujúci strieborný dvojramenný kríž na červenom štíte, bez ďalších heraldických figúr. Erb nechal raziť aj na uhorské mince. Kráľ si kríž do svojho kráľovstva priviezol z [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], kde dlho pobýval a dokonca sa tam aj oženil s dcérou cisára.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lexikón vlajek a znaků zemí světa | vydanie = 2. preprac | vydavateľ = Kartografie | miesto = Praha | rok = 2003 | počet strán = 223 | url = | isbn = 80-7011-776-1 | kapitola = Maďarsko | strany = 121 | jazyk = }}</ref> Motív dvojkríža však vo vtedajšom [[Uhorsko|Uhorsku]] nebol novinkou, ale mal tu už dlhú tradíciu, o čom svedčí aj jeho zobrazovanie na nitrianskych vojvodských a panovníckych minciach z polovice [[11. storočie|11. storočia]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vrtel | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Osem storočí slovenskej heraldiky | vydanie = 2. opr | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2003 | počet strán = 296 | url = | isbn = 80-7090-691-X | kapitola = Krížový erb Bela III. | strany = 39 | jazyk = }}</ref> Dvojramenný kríž sa na územie vtedajšieho [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianska]] dostal ešte v časoch [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] počas misie bratov [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] z Byzantskej ríše, kde sa používal ako úradný znak cisára. Odtiaľ sa kríž šíril ako kresťanský symbol. Niekedy sa argumentuje, že do erbu sa dostať nemohol, pretože v čase Veľkej Moravy neexistovala heraldika, čo však neznamená, že neexistovali znaky a symboly.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Nolč | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Čeští a slovenští prezidenti : [přehled prezidentů od r. 1918 do současnosti : profily prezidentů československých, českých a slovenských : kompetence ve srovnání s Evropou a světem] | vydanie = 1 | vydavateľ = CP Books | miesto = Brno | rok = 2005 | počet strán = 114 | url = | isbn = 80-251-0545-8 | kapitola = Něco o historii našich státních symbolů... | strany = 95 – 98 | jazyk = }}</ref> Dvojkríž ostal v povedomí aj po zániku Veľkej Moravy a išlo o znak vrchnosti a moci. Naďalej ostal používaný maďarským rodom [[Arpádovci|Arpádovcov]], ktorí vládli na území kniežatstva, ako symbol zvrchovanosti, ale aj ako symbol severného územia krajiny, s ktorým bol historický spätý.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NOVÁK: Nie Tatra, Matra, Fatra, ale gotické oblúky | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/novak-nie-tatra-matra-fatra-ale-goticke-obluky/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2011-06-03 | dátum prístupu = 2019-06-07 }}</ref> Dvojkríž je tiež súčasťou vlajky Nitrianska, ktorá je zobrazená na minci nitrianskeho kniežaťa [[Gejza (knieža)|Gejzu]] z obdobia okolo roku [[970]]. Na minci sa nachádza ruka držiaca vlajku s nejasne zreteľným dvojkrížom. Keďže Gejza bol nitrianskym udeleným kniežaťom, je možné, že ide o pôvodnú vlajku Nitrianska. Jedna z hypotéz ako sa dvojkríž dostal do heraldiky Uhorska je, že ho prebral [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] zo symboliky Nitrianskeho kniežatstva, pričom aj prvé náznaky dvojkríža na uhorských minciach sú z čias Štefana I.
|-
| [[Súbor:
|valign="top"|'''koniec [[12. storočie|12. storočia]] – [[1235]]''' – Erb s červenými a striebornými pruhmi vznikol v období krátko po zavedení erbu s dvojitým krížom. V najstarších pamiatkach, hlavne vo veľkých pečatiach, sú v pruhoch zobrazené aj k sebe bežiace levy. Erb s levmi po prvých raz použil [[Imrich (Uhorsko)|Imrich]], syn Bela III., ešte ako správca [[Chorvátske kráľovstvo (1102 – 1526)|Chorvátska]] a [[Dalmácia|Dalmácie]]. Podobný erb používal aj Imrichov brat [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondrej]], dalmátsky a chorvátsky vojvoda, pričom s týmto erbom dal raziť aj svoje vojvodské mince. V [[zlatá bula Ondreja II.|zlatej bule]] Ondreja II. z roku [[1222]] sú v pruhoch zobrazené proti sebe bežiace levy, ktoré sa však z panovníckej symboliky už čoskoro vytratili, pretože na drobných minciach či pečatiach boli tieto znamenia nečitateľné.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vrtel | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Osem storočí slovenskej heraldiky | vydanie = 2. opr | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2003 | počet strán = 296 | url = | isbn = 80-7090-691-X | kapitola = Pruhový erb | strany = 45 | jazyk = }}</ref>
|-
| [[Súbor:
|valign="top"| '''[[1235]] – [[1270]]''' – Erb so strieborným dvojkrížom na červenom štíte sa opäť používal za vlády [[Belo IV.|Bela IV.]] ([[1235]] – [[1270]]), syna Ondreja II. Už od [[Mongolský vpád do Uhorska|vpádu Mongolov do Uhorska]] v rokoch [[1241]] – [[1242]] boli mnohým mestám na území dnešného Slovenska udeľované erby s motívom dvojkríža.
|-
| [[Súbor:Coa Hungary Country History István V (1239-1272).svg|center|100px]]
|valign="top"| '''[[1270]] – [[1272]]''' – Erb z obdobia vlády [[Štefan V. (Uhorsko)|Štefana V.]] ([[1270]] – [[1272]]).
|-
| [[Súbor:Coa Hungary Country History Ladislaus IV (1262-1290).svg|center|100px]]
|valign="top"| '''[[1272]] – [[1290]]''' – Erb z obdobia vlády [[Ladislav IV. (Uhorsko)|Ladislava IV. Kumánskeho]] ([[1272]] – [[1290]]).
|-
| [[Súbor:Coa Hungary Country History Endre III (1290-1301).svg|center|100px]]
|valign="top"| '''[[1290]] – [[1301]]''' – Erb z obdobia vlády [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondreja III.]] ([[1290]] – [[1301]]), posledného z dynastie Arpádovcov.
|-
| [[Súbor:Coa Hungary Country History Venczel (1301-1305).svg|center|100px]]
|valign="top"| '''[[1301]] – [[1305]]''' – Po vymretí Arpádovcov sa v uhorskom erbe pod dvojkrížom prvýkrát objavuje zelené trojvršie. Dvojramenný kríž je v tomto erbe vztýčený na prostrednom oblúku trojvršia, ktoré sa niekedy interpretuje aj ako koruna. Erb zaviedol [[Václav III.]], syn českého kráľa [[Václav II. (Čechy, kráľ)|Václava II.]], ktorý pri korunovácii za uhorského kráľa prijal meno Ladislav V. ([[1301]] – [[1305]]). V Uhorsku však začal rýchlo strácať podporu šľachty v prospech [[Karol I. (Uhorsko)|Karola I. Róberta z Anjou]] a nakoniec zostal obkľúčený v [[Budín]]e. V roku [[1304]] ho otec musel vojensky hájiť a Václav III. za otcovej výdatnej armádnej pomoci odišiel aj s uhorskou korunou a rukojemníkmi do [[České kráľovstvo|Čiech]]. Dňa [[10. október|10. októbra]] [[1305]] ešte použil titul uhorského kráľa, na listine v [[Bruntál]]e, ale potom sa titulu vzdal a spoločne s uhorskými korunovačnými klenotmi ho odovzdal bratrancovi [[Oto III. (Bavorsko)|Otovi Bavorskému]], ktorý sa v preoblečení vybral do Uhorska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = kolektiv autorĹŻ | odkaz na autora = | titul = Středověk - české i světové dějiny období středověkého, hrady, šlechta a mnoho dalších zajímavostí z historie - Václav III. | url = http://www.e-stredovek.cz/kniznica.php?info=66-Vaclav-III | vydavateľ = e-stredovek.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-12 | miesto = | jazyk = }}</ref>
|-
| [[Súbor:Coa Hungary Country History Otto (1305-1307).svg|center|100px]]
|valign="top"| '''[[1305]] – [[1307]]''' – Následník odstupujúceho Ladislava V., [[Oto III. (Bavorsko)|Oto Bavorský]] ([[1305]] – [[1307]]), používal podobný erb, ale s výrazne skrátenou dolnou časťou drieku kríža. Ani Oto však ako uhorský kráľ neuspel a dostal sa do zajatia, pričom sa svojich nárokov na uhorský trón čoskoro vzdal. Je možné, že Václav III. a Oto zvolili motív dvojkríža z dôvodu, že faktický vplyv mali len na prevažnej časti územia dnešného [[Slovensko|Slovenska]] a [[Burgenland]]u.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vrtel | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Osem storočí slovenskej heraldiky | vydanie = 2. opr | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2003 | počet strán = 296 | url = | isbn = 80-7090-691-X | kapitola = Feudálna anarchia | strany = 74 | jazyk = }}</ref>
|-
| [[Súbor:Coa_Hungary_Country_History_Charles_I_(1310-1342).svg|center|100px]]
Řádek 42 ⟶ 56:
[[Súbor:Coa_Hungary_Country_History_Kossuth.svg|center|100px|Košutov znak]]
== Veľký uhorský znak ==
Neskôr sa rozlišoval tzv. malý uhorský znak (opísaný vyššie) a tzv. [[veľký uhorský znak]], ktorý obsahoval vyššie opísaný malý uhorský znak v strede, ktorý bol okrem iného obklopený znakmi historických uhorských území.
Řádek 57 ⟶ 71:
|}
==== Znaky
<gallery>
Obrázok:Wappen Königreich Dalmatien.png|
Obrázok:Wappen Königreich Croatien & Slavonien.png|
Obrázok:Coa Slavonia Country History
Obrázok:Wappen Bosnien-Herzegowina.png|
Obrázok:Wappen Fiume.png|
</gallery>
Řádek 70 ⟶ 84:
{| cellspacing="0" cellpadding="5px" border="0
|-
| [[
|valign="top"| '''[[1915]] – [[1918]]''' – Veľký znak [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], rovnocenne zastupujúci rakúske a uhorské krajiny.
|}
==
{{referencie|refs=
Řádek 91 ⟶ 105:
| strany = 428-429
}}</ref>
}}
| |||