Syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti: Rozdiel medzi revíziami

Infekcia HIV sa cez lymfatické tkanivo epitelu pohlavných orgánov alebo priamo krvou šíri do lymfatického tkaniva, ktoré obsahuje folikulárne [[dendritické bunky]], ktoré slúžia ako rezervoár infekcie. V bunkách lymfatického tkaniva dochádza k rýchlemu množeniu vírusu a jeho uvoľňovaniu do krvi, ktorou sa dostávajú do všetkých orgánov, ktoré obsahujú lymfatické tkanivo s CD4 lymfocytmi, kde sa ďalej množia. Niektoré takéto tkanivá - [[mozog]], [[kostná dreň]] slúžia tiež ako rezervoáre, kde je vírus uložený v CD4 lymfocytoch. Zvláštne postavenie má lymfatické tkanivo v tráviacom trakte (GALT), ktoré je miestom počiatočného usídlenia vírusu a potom jeho rezervoárom. Vírusy, usídlené vnútri buniek nezasahuje obvyklá antiretrovírusová terapia, čo je dôvod, prečo sa vírus nedá z tela úplne eliminovať (takýto výnimočný prípad sa stal napr. pri liečbe pacientovej [[Akútna myeloidná leukémia|akútnej myeloidnej leukémie]] [[Kmeňová bunka|kmeňovými bunkami]] od CCR5-delta32 [[Homozygot|homozygotného]] darcu - jeho CD4 lymfocyty nemali koreceptor, ktorý vírus HIV potrebuje na vniknutie do bunky). Pri rozmnožovaní vírusu CD4 lymfocyty hynú, takže sa znižuje ich počet (čo je aj indikátorom progresie ochorenia) a pri poklese pod 200/nl je porucha špecifickej bunkovej imunity tak ťažká, že sa vyvíjajú závažné [[Oportúnna infekcia|oportúnne infekcie]] a nádory, charakteristické pre AIDS. Nakoľko CD4 lymfocyty sú zapojené v systéme [[Bunková imunita|bunkovej imunity]], ktorá je namierená proti vírusom a parazitom, ale nie proti baktériám, oportúnne infekcie pri AIDS bývajú iezriedka bakteriálne, ale vírusové, prvokové a parazitárne. Je porušená aj protinádorová imunita. Každý podnet (infekcia), vedúca k aktivácii imunitného systému, spôsobí aj zvýšenie replikácie vírusu.

# v neskorom symptomatickom štádiu sa už okrem veľkých oportúnnych infekcií s postihnutím nervového systému (toxoplazmóza mozgu, recidivujúci [[herpes zoster]]) objavujú aj nádory ako prejav vážneho poškodenia imunitného systému. Typické sú Kaposiho sarkóm a  [[Lymfóm|lymfómy]] - systémový non-Hodgkinov lymfóm, primárny lymfóm mozgu. Obávanou komplikáciou je chorobné chudnutie pacienta (wasting syndróm), sprevádzaný hnačkami a horúčkami. Môže byť prejavom infekcie HIV, ale aj dôsledkom oportúnnych infekcii. aOslabenie saorganizmu uľahčovaťuľahčuje ich šírenie.

CharakteristickéVo všeobecnosti, charakteristické príznaky u pacientov s AIDS sú zväčšenie lymfatických uzlín a chudnutie. Časté sú najrôznejšie kožné prejavy pridružených ochorení, zažívacie ťažkosti a hnačky a prejavy pľúcnych infekcii (kašeľ).

V klinickom obraze pacientov s AIDS sa objavujú príznaky desiatok chorôb, ktoré sú obvyklé u takýchto pacientov a sú vymenované nižšie v klasifikácii AIDS. V pokročilých štádiách sú pravidlom komplikácie - kožné, postihnutie srdca, pľúc  a tiež komorbidity - vírusové hepatitídy a všetky možné sexuálne prenosné infekcie, počínajúc [[Kvapavka|kvapavkou]] a [[Syfilis|syfilisom]].

# akútna HIV infekcia, asymptomatická HIV infekcia, perzistujúca generalizovaná [[lymfadenopatia]]

B. symptomatické štádium: je rozvinutý [[imunodeficit]], počet CD4 lymfocytov klesol na 300-500/ul a objavujú sa príznaky: horúčka, hnačka trvajúca viac ako mesiac, recidivujúci herpes zoster, trombocytopenická [[purpura]], [[Listerióza|listeróza]] (meningitída), cervikálna dysplázia alebo karcinóm in situ, recidivujúce [[Adnexitída|adnexitídy]], periférna neuropatia, toxoplazmóza mozgu, pneumocystová pneumonia, ezofageálna a pľúcna kandidóza, generalizovaná CMV infekcia a [[retinitída]], generalizovaná infekcia herpes simplex, recidivujúca pneumónia, recidivujúca salmonelová sepsa, mimopľúcna tuberkulóza a [[kryptokokóza]].

C. štádium AIDS: nastupuje bez účinnej liečby a pri pomalom postupe infekcie 8-10 rokov po infikovaní a spravidla končí úmrtím pacienta. Charakterizuje ho chronická kryptosporidióza, diseminovaná [[histoplazmóza]], diseminovaná [[kokcidiomykóza]], chronická [[izosporióza,]] Kaposiho sarkóm, malígny lymfóm, primárny lymfóm mozgu, invazívny cervikálny karcinóm, progresívna multifokálna encefalopatia, HIV encefalopatia (AIDS [[demencia]]), wasting syndróm.

Označovanie štádií podľa CDC sa skladá zoz kódu štádia (A-C) a laboratórnej kategórie (1-3 podľa počtu CD4 lymfocytov: 1- nad 500/ul, 2- 200-500/ul, 3- menej ako 200/ul), napr. HIV infekcia B2, C3 a podobne.

Ďalšími vyšetreniami sa zisťuje závažnosť a vývoj choroby. Zvláštne postavenie má vyšetrenie počtu CD4 lymfocytov, u pacientov však býva potrebné využiť aj široké spektrum laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení pri stanovovaní diagnóz komplikujúcich a sprevádzajúcich ochorení.

K dispozícii sú dnes aj rýchle testy na stanovenie protilátok proti HIV a/alebo antigénu p24 v krvi, slinách a v moči, ich výsledky však treba overiť v laboratóriu.

Bez liečby je priemerná doba dožitia 8-10 rokov od infikovania vírusom HIV. Ale jestvujú pacienti, u ktorých ochorenie neprogreduje do štádia AIDS aj 15 a viac rokov od nakazenia, iní zas zomreli do roka. Rozhoduje veľa faktorov, okrem celkového fyzického zdravia a životného štýlu pacienta aj napríklad typ vírusu (HIV-2 je menej agresívny) alebo individuálna odolnosť, spojená s génom pre CCR5 koreceptor. Prognóza včas a správne liečenej infekcie HIV je dobrá, udáva sa, že priemerné dožívanie postihnutých sa blíži zdravej populácii. Riziko prenosu infekcie od takéhoto pacienta je minimálne. Kvalitu života pacientov však môžu znižovať nežiadúce účinky liekov a pridružené ochorenia, napríklad kardiovaskulárne. Úspešnosť liečby pacientov v štádiu AIDS je podstatne nižšia a u neliečených je očakávaná doba prežitia menej, ako 2 roky. Veľký význam má spolupráca pacientov - napríklad prognóza intravenóznych narkomanov je podstatne horšia.

Horší osud očakáva pacientov z chudobných krajín, predovšetkým v subsaharskej Afrike, kde žijú približne 2/3 infikovaných HIV. Hoci aj tam začal počet infikovaných vďaka medzinárodnej pomoci pomaly klesať. Nielen, že účinná liečba je tam často nedosiahnuteľná aj z ekonomických dôvodov. Prekážkou je aj dodržovanie liečebného režimu v prostredí s nízkymi hygienickými štandardami, zlou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti, ale aj s vysokým výskytom sexuálnej promiskuity a sexuálneho násilia.

Pre prípady podozrenia na infekciumožnosť nakazenia HIV po rôznych nehodách spojených s expozíciou infekcii, napríklad u zdravotníkov, jejestvuje možnosť podania tzv. záchrannej antiretrovírusovej terapie.