Otto Lilienthal: Rozdiel medzi revíziami

V lete [[1893]] Otto Lilienthal opäť zmenil pôsobisko, keď objavil miesto Rhinower Berge, ktoré pozostávalo v reťaze prakticky kužeľovitých pahorkov. Miesto vyhovovalo pre všetky smery vetru. Tu dosahoval Otto Lilienthal veľmi dobré výsledky, ale dobre sa vycvičil aj v ovládaní klzáka, keďže na kopci prevládal nárazový vietor. Letec riadil klzák zmenou ťažiska - presúval, či vykopával nohy podľa chovania klzáku. Pokusy Otto Lilienthal uskutočňoval často pri rýchlosti vetra 7 až 8 m/s, pri ktorých klzák takmer úplne visel vo vzduchu. V rokoch [[1893]] a [[1894]] stihol postaviť lietadlá Nr.6, Nr.7, Nr.8, Nr.9, Nr.10, Nr.11 a Nr.12. Lietadlo Nr.6 malo mávacie krídla a ešte v roku [[1893]] bolo patentované. Klzák Nr.12 mal meniteľný uhol zakrivenia profilu pomocou nastaviteľnej nábežnej hrany krídla. Počas roku [[1894]] začal Lilienthal pri skúškach používať umelo navŕšenú haldu nazývanú ''Fliegeberg''.

 

Klzák Nr. 11 sa stal najznámejší. Dobre lietal a vznikol v niekoľkých kusoch. Dokumentáciu v lete 1894 kúpil M. Herring, ktorý v lete 1894 postavil a skúšal 2 exempláre v [[Spojené štáty|Amerike]] (Jeden je zachovaný v ''National Air and Science Museum'' vo [[Washington (D.C.)|Washingtone]]. Jeden exemplár sa zakúpil po účasti na Ottových skúškach v roku [[1895]] [[Nikolaj Jegorovič Žukovskij]]. Aparát nakoniec skončil v Žukovského múzeu v [[Moskva|Moskve]]. Tretí originálny exemplár sa nachádza v zbierkach Science museum v [[Londýn]]e. Jeden klzák typu Nr.11 zakúpil od Otta Lilienthala aj letecký spolok v [[Karlovy Vary|Karlových Varoch]]. Avšak už pri prvých neúspešných pokusoch na jar v roku 1895 klzák poškodili a po smrti Lilienthala sa už sľúbenej opravy nedočkali. Spolok v priebehu roku 1897 zanikol.

 

 

=== Posledný let ===

Po sérii úspešných letov na jar a v lete [[1896]] prišiel 8. august. Toho dňa fúkal chladný vietor a vládlo dobré počasie pre lietanie. Otto Lilienthal sa vydal sprevádzaný pomocníkom Beylichom na vrch ''Stöln'' uskutočniť posledné lety jednoplošníkom Nr.11, pretože mal už takmer dokončený nový aparát. Prvé tri vydarené lety vykonal Lilienthal za účasti divákov, vrátane novinára Khulbara, ktorý chystal reportáž. Pri štvrtom lete vo výške 30 metrov klzák náhle zdvihol nos a takmer zastal vo vzduchu. Lilienthal riešil takéto situácie aj pri svojich predchádzajúcich letoch a zareagoval švihnutím nôh dopredu, aby získal potrebnú rýchlosť. Ťažisko však zrejme presunul prísluš dopredu, čo sa mu stalo osudným. Klzák sa rútil strmo dole, pilotovi sa nepodarilo let vyrovnať a narazil do zeme.

 

 

== Technický popis klzáku Nr. 11 ==

Klzák Nr.11 bol ako ostatné typy Otta Lilienthala závesným klzákom celodrevenej (prútenej) konštrukcie s pláteným poťahom. Trup (alebo skôr rám) tvorila elipsa z ohnutého lieskového, alebo obdobného druhu dreva. Krídla niesol mohutnejší nosník končiaci tesne za eliptickým rámom, pravdepodobne z borovicovej laty. Krídlo bolo plátnom potiahnuté len zhora a bolo vystužené drôtom.