Washingtonská deklarácia: Rozdiel medzi revíziami

}}</ref>). Kozák na niekoľkých miestach spomína I. E. Bennetta ako blízkeho spolupracovníka Masaryka. Možno sa tiež domnievať, že v niektorom zo spomenutých diel došlo k zámene týchto dvoch osôb.|group=pozn}} sudca [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu Spojených štátov]] [[Louis Dembitz Brandeis]], minister vnútra Spojených štátov [[Franklin Knight Lane]] a najmä profesor sociologie[[Herbert Adolphus Miller]] <ref>PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (TGM and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk democratic movement in Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, page 110 - 112, 128, 132</ref>, ktorý spolu so svojimi piatimi americkými priateľmi z právnických a úradníckych kruhov usporiadal schôdzu s cieľom upraviť deklaráciu do konečnej podoby, pričom svoj návrh skompletizovali krátko po jednej hodine ráno 17. októbra a definitívne uzavreli v Masarykovej rezidencii o deviatej ráno.<ref>{{Harvbz|Kautský|2007|Sst=212 – 213}}</ref> Tento opis prípravy deklarácie je analogický s Masarykovými spomienkami, ktoré zaznamenal vo svojom spise Světová revoluce: ''„V Deklarácii som odmietol Karolov neskorý pokus o rakúsku lživú federáciu a načrtol hlavné zásady, ktoré dočasná vláda kladie ako základy nového štátu. Prvý náčrt som dal prečítať viacerým svojim priateľom (medzi inými Brandeisovi a redaktorovi Bennettovi); ich vecnú a formálnu kritiku vzal na zreteľ malý komitét, ktorý vykonal poslednú revíziu po stránke formálnej i právnej (sedel v ňom znamenitý odborník a právnik Mr. [[Robert Martin Calfee|Calfee]]); bol to pekný príklad harmonickej spolupráce a zároveň prvý štátny akt veľkého štýlu, vykonaný za môjho vedenia.“''<ref name=Masaryk250/>