Juraj Bindzár: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
linky v datume a mestach
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
'''Juraj Bindzár''' (* [[24. február]] [[1943]], [[Pezinok]] - [[24. jún|24.jún]] [[2019]], [[Banská Bystrica]]) bol slovenský divadelný, televízny a filmový režisér a scenárista, autor rozhlasových a divadelných hier, publicista, pesničkár a básnik.
| Meno = Juraj Bindzár
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský režisér a scenárista, autor rozhlasových a divadelných hier, publicista, pesničkár a básnik
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px -->
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = [[24. február]] [[1943]]
| Miesto narodenia = [[Pezinok]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = {{duv|2019|6|24|1943|2|24}}
| Miesto úmrtia = [[Banská Bystrica]], [[Slovensko]]
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
 
'''Juraj Bindzár''' (* [[24. február]] [[1943]], [[Pezinok]] {{--}}† [[24. jún|24.jún]] [[2019]], [[Banská Bystrica]])<ref>[https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/517153-zomrel-reziser-a-spisovatel-juraj-bindzar/ Zomrel režisér a spisovateľ Juraj Bindzár] - kultura.pravda.sk</ref> bol slovenský divadelný, televízny a filmový režisér a scenárista, autor rozhlasových a divadelných hier, publicista, pesničkár a básnik.
Študoval estetiku a divadelnú vedu na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|FF UK]] v [[Praha|Prahe]] (1965-67) a vyštudoval divadelnú réžiu na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] (1972). Režisér dabingu (1975-1989), napísal dialógy a režíroval asi dvesto slovenských verzií svetových filmov. Inicioval a zakladal štúdio LUDUS, pre ktoré napísal a režíroval nosné tituly - Modrý vták, Robinson, Krava, Skaza akadémiu, Turandot, etc. Bol dve sezóny dramaturgom Poetického súboru [[Nová scéna|Novej scény]] a režisérom ČST v Bratislave i poradcom námestníka pre program. V roku 1967 natočil animovaný film ''Oko'', ktorý sa zúčastnil na festivale v Bochumi (1968) a následne (1969) bol uložený na dvadsať rokov do trezoru. Výroba ďalšej animovanej snímky ''Aplauz'' bola z politických dôvodov zastavená. Vo filmovom štúdiu Bratislava Koliba nakrútil kinematografický hraný film [[Okresné blues]], podľa vlastného scenára a s autorskými piesňami. Bol zakladateľom firmy SEZAM FILM/VIDEO, kde nakrútil autorský videoexperiment Madeline-sestričky smrť, podľa E. A. Poea. Ako spoluautor sa podieľal na televíznom filme ''Oči plné snehu''. Viedol letné divadelné tábory a divadelný záujmový krúžok pre mládež. Juraj Bindzár je aj autorom viacerých rozhlasových hier a adaptácií. V roku 2001 debutoval knihou veršov ''Krajina nespavosti'' (2001). Po nej ešte publikoval výbery poviedok ''Zabi ma nežne'' a ''Šibenica pre malého muža'' (2002), ''Prázdny hrob'' (2003). ''Tanec s mŕtvou slúžkou'' vychádza v roku 2004, v roku 2011 "plebejský" román ''Bez dúhy'', nominovaný na cenu [http://inforum.artforum.sk/inforum/literatura/4bb938/nominace-anasoft-litera-2012 Anasoft Litera]. V roku 2012 vydal divadelný román Hekuba, román herečky. Románom ''Mlčky a krátko'' sa stal finalistom [http://inforum.artforum.sk/inforum/literatura/4bb938/nominace-anasoft-litera-2012 Anasoft Litera]. V 2018 mu vyšlo ''Spiknutie nenáročných, kniha kultúrnej publicistiky 1996-2015'' a výber z poézie a pesničkárskej tvorby ''V bruchu zimy.'' V roku 2019 sa opätovne dostal do desiatky Anasoft Litera románom [https://www.anasoftlitera.sk/main/anasoft-litera/autori/bindzar-juraj/ Zvon].
 
Študoval estetiku a divadelnú vedu na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|FF UK]] v [[Praha|Prahe]] (1965-67) a vyštudoval divadelnú réžiu na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] (1972). Režisér dabingu (1975-1989), napísal dialógy a režíroval asi dvesto slovenských verzií svetových filmov. Inicioval a zakladal štúdio LUDUS, pre ktoré napísal a režíroval nosné tituly - ''Modrý vták, Robinson, Krava, Skaza akadémiu, Turandot,'' etcatď. Bol dve sezóny dramaturgom Poetického súboru [[Nová scéna|Novej scény]] a režisérom ČST v Bratislave i poradcom námestníka pre program. V roku 1967 natočil animovaný film ''Oko'', ktorý sa zúčastnil na festivale v Bochumi (1968) a následne (1969) bol uložený na dvadsať rokov do trezoru. Výroba ďalšej animovanej snímky ''Aplauz'' bola z politických dôvodov zastavená. Vo filmovom štúdiu Bratislava Koliba nakrútil kinematografický hraný film ''[[Okresné blues]]'', podľa vlastného scenára a s autorskými piesňami. Bol zakladateľom firmy SEZAM FILM/VIDEO, kde nakrútil autorský videoexperiment ''Madeline-sestričky smrť'', podľa E. A. Poea. Ako spoluautor sa podieľal na televíznom filme ''Oči plné snehu''. Viedol letné divadelné tábory a divadelný záujmový krúžok pre mládež. Juraj Bindzár je aj autorom viacerých rozhlasových hier a adaptácií. V roku 2001 debutoval knihou veršov ''Krajina nespavosti'' (2001). Po nej ešte publikoval výbery poviedok ''Zabi ma nežne'' a ''Šibenica pre malého muža'' (2002), ''Prázdny hrob'' (2003). ''Tanec s mŕtvou slúžkou'' vychádza v roku 2004, v roku 2011 "plebejský" román ''Bez dúhy'', nominovaný na cenu [http://inforum.artforum.sk/inforum/literatura/4bb938/nominace-anasoft-litera-2012 Anasoft Litera]. V roku 2012 vydal divadelný román Hekuba, román herečky. Románom ''Mlčky a krátko'' sa stal finalistom [http://inforum.artforum.sk/inforum/literatura/4bb938/nominace-anasoft-litera-2012 Anasoft Litera]. V 2018 mu vyšlo ''Spiknutie nenáročných, kniha kultúrnej publicistiky 1996-2015'' a výber z poézie a pesničkárskej tvorby ''V bruchu zimy.'' V roku 2019 sa opätovne dostal do desiatky Anasoft Litera románom [https://www.anasoftlitera.sk/main/anasoft-litera/autori/bindzar-juraj/ Zvon].
Juraj Bindzár je držiteľom Ceny mesta Pezinok za umeleckú tvorbu, šesťkrát (1998, 2000, 2003, 2005, 2008, 2011) mu udelili Cenu Slovenských pohľadov za kultúrnu publicistiku. V Slovenských pohľadoch mal svoju pravidelnú publicisticko-kritickú rubriku Rozhľadňa. Pre rozhlas napísal viacero hier a rozhlasových adaptácií: Vianočné divadlo H.Ch.Andersena, Haydnova hlava, Nanebovstúpenie grófky Báthory, Urban Grandiér - záletný kňaz, Hry so smrťou, Horiaci chlapec; Natali, Natali!; Liselotte, komtesa opica; Rytier Etien; Piata sirota; Vianočná ryba princeznej Johany; Spasiba Wolfi; Pochovávanie vrabca; Hodina psa etc. Pre firmu Elán-Mebara nakrútil v roku 1992 štyri audio rozprávky s pôvodnými pesničkami (Ako Winetou Jánošíka ratoval, Tri strigy, Robinson, Modrý vták).
 
Juraj Bindzár je aj autorom viacerých rozhlasových hier a adaptácií. V roku 2001 debutoval knihou veršov ''Krajina nespavosti'' (2001). Po nej ešte publikoval výbery poviedok ''Zabi ma nežne'' a ''Šibenica pre malého muža'' (2002), ''Prázdny hrob'' (2003). ''Tanec s mŕtvou slúžkou'' vychádza v roku 2004, v roku 2011 „plebejský“ román ''Bez dúhy'', nominovaný na cenu [[Anasoft Litera]]. V roku 2012 vydal divadelný román ''Hekuba'', román herečky. Románom ''Mlčky a krátko'' sa stal finalistom Anasoft Litera. V 2018 mu vyšlo ''Spiknutie nenáročných, kniha kultúrnej publicistiky 1996-2015'' a výber z poézie a pesničkárskej tvorby ''V bruchu zimy''. V roku 2019 sa opätovne dostal do desiatky Anasoft Litera románom ''Zvon''.
Ako pesničkár bol aktívny približne od polovice šesťdesiatych rokov, kedy začal skladať vlastné piesne a otextovávať piesne z repertoáru zahraničných folkových pesničkárov, najmä Boba Dylana. Texty písal a piesne spieval prevažne v pezinskom dialekte (napr. Balada presmutná o strašlive smrci strojvodcu Zbudzilu velkého štramáka je americká ľudová Casey Jones; V ulici pusté je Times They Are a-Changin´ Boba Dylana a pod.).
 
Juraj Bindzár je držiteľom Ceny mesta Pezinok za umeleckú tvorbu, šesťkrát (1998, 2000, 2003, 2005, 2008, 2011) mu udelili Cenu Slovenských pohľadov za kultúrnu publicistiku. V Slovenských pohľadoch mal svoju pravidelnú publicisticko-kritickú rubriku ''Rozhľadňa''. Pre rozhlas napísal viacero hier a rozhlasových adaptácií: ''Vianočné divadlo H.Ch.Andersena, Haydnova hlava, Nanebovstúpenie grófky Báthory, Urban Grandiér - záletný kňaz, Hry so smrťou, Horiaci chlapec; Natali, Natali!; Liselotte, komtesa opica; Rytier Etien; Piata sirota; Vianočná ryba princeznej Johany; Spasiba Wolfi; Pochovávanie vrabca; Hodina psa'' etcatď. Pre firmu Elán-Mebara nakrútil v roku 1992 štyri audio rozprávky s pôvodnými pesničkami (''Ako Winetou Jánošíka ratoval, Tri strigy, Robinson, Modrý vták'').
Stal sa laureátom festivalu Martinské folkfórum 1986, český časopis Melodie ho v r. 1988 označil za jeden z objavov roka. Koncertne hrával najmä v osemdesiatych rokoch, kedy v rámci rôznych svojich filmových a televíznych projektov spolupracoval aj s [[Slnovrat (združenie pesničkárov)|pesničkárskym združením Slnovrat]].
 
Ako pesničkár bol aktívny približne od polovice šesťdesiatych rokov, kedy začal skladať vlastné piesne a otextovávať piesne z repertoáru zahraničných folkových pesničkárov, najmä Boba Dylana. Texty písal a piesne spieval prevažne v pezinskom dialekte (napr. Balada presmutná o strašlive smrci strojvodcu Zbudzilu velkého štramáka je americká ľudová Casey Jones; V ulici pusté je Times They Are a-Changin´ Boba Dylana a pod.).
Po roku 2005 žil v Pezinku a neskôr aj v Banskej Bystrici.
 
Stal sa laureátom festivalu Martinské folkfórum 1986, český časopis Melodie ho v r.roku 1988 označil za jeden z objavov roka. Koncertne hrával najmä v osemdesiatych rokoch, kedy v rámci rôznych svojich filmových a televíznych projektov spolupracoval aj s [[Slnovrat (združenie pesničkárov)|pesničkárskym združením Slnovrat]].
 
Po roku 2005 žil v Pezinku a neskôr aj v Banskej Bystrici.
 
== Filmografia ==
Řádek 22 ⟶ 58:
* 1987: Divadlo predmet nepovinný (1.-4) tv. dokument,
* 1989: Vínečko krvavé, fijalkový koreň (tv.film) filmové balady - piesne, scenár, réžia
* 1990: '''[[Okresné blues]]''' - námet, scenár, piesne, réžia
* 1991: Madeline, sestrička smrť, tv. videofilm - scenár, réžia
* 1992: '''[[Duo Zemganno I.,II.,|Duo Zemganno I.,II.]]''' - scenár, réžia
* 1999: Až sa kameň zahojí (filmový scenár podľa románu Š. Moravčíka Sedláci)
* 2008: Pohřbívaní vrabce, scénaristická súťaž Český lev, finále - námet, scenár
 
''';Hudobné dokumenty o Jurajovi Bindzárovi'''
* 1974 Ze strnyska vetr píska (r. Ján Fajnor)
* 1974 Zostalo len slovo (r. Ján Fajnor)
* 1991 Pesničkári slovenskí: Juraj Bindzár (r. Milan Homolka)
* 1996 Pesničkári slovenskí – Juraj Bindzár II: Lynčujte ma , prosím, jemne... (r. Milan Homolka)
 
''';Piesne J. Bindzára vo filmoch'''
* 1978 Víťaz (r. Dušan Trančín) – pieseň Po štreke lásky večne musím mašírovat dál
* 1981 Vlasto (r. Ján Fajnor) – pieseň Mój bicykel má krídla jako fták
* 1983 Filmári (r. Juraj Bindzár) – pieseň Správny chalan
 
''';CD'''
* ''Pesničkári slovenskí'' (CD príloha ku knihe ''Folk na Slovensku'' – Hudobné centrum 2006)
 
== Ocenenia (výber) ==
* 1983 ''Saša'' - Cena Literárneho fondu za réžiu
* 2002 ''Liselotte, komtesa opica'' (rozhlasová hra) – Hlavná cena na prehliadke rozhlasových hier
* 2005 ''Piata sirota'' (rozhlasová hra) - Hlavná cena na prehliadke rozhlasových hier
* Je štvornásobným držiteľom Slovenských pohľadov za publicistiku a kritiku (1998, 2000, 2003, 2005)
 
Řádek 53 ⟶ 89:
* JANOUŠEK, M.; DAUBNEROVÁ, H.; DROBNÝ, J. a kolektív: ''Folk na Slovensku'', Bratislava : Hudobné centrum, 2006.
* [http://kultura.sme.sk/c/6505145/vystacim-si-s-vlastnymi-omylmi.html ANDREJČÁKOVÁ, E.: Vystačím si s vlastnými omylmi. Sme 21.8.2012]
 
== Referencie ==
<references />
 
{{DEFAULTSORT:Bindzár, Juraj}}
Řádek 67 ⟶ 106:
[[Kategória:Slovenskí filmoví scenáristi]]
[[Kategória:Slovenskí rozhlasoví scenáristi]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]]
[[Kategória:Osobnosti z Pezinka]]