|
Vražda Hypatie šokovala ríšu a vytvorila z nej „[[mučeník|mučeníčku]] filozofie“, či „mučeníčku pohanstva“. Viedla budúcich neoplatonikov, ako bol [[Damaskios]], k tomu, aby sa stali čoraz horlivejšími v kritike kresťanstva. Počas [[stredovek]]u bola Hypatia kooptovaná ako symbol [[Božské cnosti|kresťanských cností]] a učenci veria, že jej život je súčasťou základov legendy [[Katarína Alexandrijská|Kataríne Alexandrijskej]]. Od [[18. storočie|18. storočia]] (najmä v [[deizmus|deistických]] a [[osvietenstvo|osvietenských]] kruhoch) sa život Hypatie opakovane objavuje ako predmet interpretácií autorov novovekej a modernej literatúry, ktorí si o nej často vytvárajú svoj vlastný a skutočnosti nie úplne zodpovedajúci obraz a stáva sa symbolom kritiky [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolicizmu]], hoci žila v období prvotnej cirkvi a katolicizmus, [[pravoslávie]], ani [[protestantizmus]] ešte neexistovali. V [[19. storočie|19. storočí]] Hypatiu európska literatúra, zvlášť novela [[Charles Kingsley|Charlesa Kingsleyho]] ''Hypatia'' z roku 1853, romantizuje ako „poslednú z [[Heléni|Helénov]]“. V [[20. storočie|20. storočí]] sa Hypatia začína zobrazovať ako ikona boja za [[Práva žien|ženské práva]] a prechodkyňa pre [[feminizmus|feministické hnutie]]. Koncom dvadsiateho storočia niektoré zobrazenia spojili Hypatiinu smrť so zničením [[Alexandrijská knižnica|Alexandrijskej knižnice]] napriek historickému faktu, že Alexandrijská knižnica neexistovala už počas Hypatiinho života.
== Životopis ==
Rok jej narodenia nie je známy, pripadá do obdobia medzi rokmi 350/370, presnejšie{{#tag:ref|Tradičným a i v súčasnosti bádateľmi prevážne uvádzaným dátumom je rok [[370]], avšak podľa niektorých autorov pre toto datovanie neexistujú žiadne skutočne vedecké dôvody.<ref name="DEAKIN_J"/>|group="pozn."}} možno okolo roku [[355]]<ref name="POLLARD198">''Vzestup a pád Alexandrie'', str. 198n.</ref> alebo [[360]].<ref name="ZIVOTY273">{{Citácia knihy
| priezvisko = Matyszak
| meno = Philip
| priezvisko2 = Berry(ová)
| meno2 = Joanne
| rok = 2009
| prekladatelia = Ľubica Obuchová
| titul = Životy Římanů
| vydavateľ = Mladá fronta
| místo = Praha
| isbn = 978-80-204-1958-3
| počet strán = 304
| strany = 273–275
}}</ref> Niektorí autori špekulatívne považujú skorší dátum v rámci uvedeného rozmedzia za pravdepodobnejší,<ref name="DEAKIN_J"/> napr. s ohľadom na relatívne presne doložený rok narodenia Hypatiinho najznámejšieho žiaka [[Synesios z Kyrény|Synesia]]. Podľa ich názoru iba to, že bola staršia mohlo vysvetľovať mieru rešpektu a obdivu, ktorú jej preukazoval.<ref name="DZIELSKA66">Dzielska (1995), str. 66.</ref>
Keď dokončila svoje vzdelanie, jej talent bol natoľko pozoruhodný, že jej bola ponúknutá katedra filozofie. Toto postavenie jej zabezpečilo aj miesto v mestskej rade a mohla sa zúčastňovať na riadení mesta. Prvýkrát v histórii sa žena stala profesorkou, dosiahla úplnú intelektuálnu slobodu a stala sa rovnocennou mužom.
Postavenie, ktoré zastávala ju dostalo do centra pozornosti vzdelaných kruhov v Alexandrii. Zaoberala sa [[matematika|matematikou]], [[astronómia|astronómiou]] a [[filozofia|filozofiou]]. Pôsobila v Alexandrii ako prvá žena-učiteľka [[Novoplatonizmus|novoplatónskej filozofie]]. Najvýznamnejším z jej žiakov bol [[Synesios z Kyrény]], ktorý ju v niekoľkých listoch chváli.
Slobodne sa stretávala so všetkými, ktorí si želali učiť sa, alebo dostať vysvetlenie ťažkých častí z [[Platón|Platóna]] a [[Aristoteles|Aristotela]]. Chýry o jej živote dávali veľa podnetov pre výmysly a predsudky. Ženy na ňu pozerali s podozrením, často ju volali mužatkou a obviňovali ju z neskromnosti. Hypatia naozaj chodila po uliciach v odeve filozofa – tak chodili do tých čias len muži. Žila slobodne a nenútene, no ako rozumná žena nikdy neprekročila rámec slušného správania.<ref name="DZIELSKA47">Dzielska (1995), str. 47.</ref> Mala veľa nápadníkov, ktorých však odmietala. Veľa cestovala a dopisovala si s ľuďmi z celého [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]]. Jej dom bol vždy plný hostí, na jej prednášky chodili skupiny nadšených obdivovateľov, ba aj kresťanskí poslucháči.<!-- Jedni hovorili, že sa podobala na samú bohyňu Paládu, druhí v nej videli prevtelenie ducha Platóna a tela Afrodity, tretí vyjadrovali svoj obdiv, porovnávajúc ju s tromi veľkými gréckymi bohyňami. -->
Keď sa v Ríme dostal k moci jej nepriateľ [[biskup]] [[Cyril Alexandrijský]], ocitla sa v ohnisku stretov medzi kresťanmi a pohanmi. Ani toto nebezpečenstvo ju však neodradilo od vyučovania.
Pokročila dosť ďaleko v štúdiu [[Kužeľosečka|kužeľosečiek]] a nadviazala na [[Diofant Alexandrijský|Diofantove]] práce. Venovala sa hlavne [[Aplikovaná matematika|aplikáciám matematiky]]. Pripisuje sa jej autorstvo troch veľkých pojednaní o [[Geometria|geometrii]], [[Algebra (disciplína)|algebre]] a [[Astronómia|astronómii]]. Vynašla niekoľko prístrojov: na [[Destilácia (chémia)|destiláciu]] vody, na stanovenie [[Hustota (objemová hmotnosť)|mernej hmotnosti]] vody, v [[Astrometria|astrometrii]] sa jej pripisuje podiel na vývoji [[astroláb]]u pre merania na oblohe. Jej meno nesie jeden z kráterov na [[Mesiac]]i a v roku 1884 bola po nej pomenovaná planétka [[238 Hypatia]], ktorá má predpokladaný priemer {{km|156|m}} a jej jasnosť je 12,3 [[mag]].[[Súbor:Normal Hypatia LO-IV-084H LTVT.jpg|náhľad|Kráter [[Hypatia (kráter)|Hypatia]], fotografická snímka z umelej družice [[Mesiac]]a [[Lunar Orbiter 4]].]]
Príklad a osud Hypatie je vnímaný ako protest proti nástupu kresťanstva, na postavenie ženy a súčasne na antickú kultúru. Mnohí radoví kresťania prijímali filozofa v šatách ako protirečenie kresťanských noriem, ako protest proti kresťanizácii.
=== Smrť ===
V marci roku 415 bola Hypatia pri návrate domov neočakávane prepadnutá oddielom vzbúrencov. Násilne ju vytiahli z povozu a dovliekli do kostola, kde ju vyzliekli donaha a dobili na smrť. Jej telo rozštvrtili, ostatky vyniesli z chrámu, porozhadzovali po meste alebo spálili. Jej smrť spôsobila v Ríme šok a zármutok, dokonca aj v prípade Kyrilla; také konanie bolo aj v tých časoch extrémne. Hypatia sa stala obeťou náboženského fanatizmu a okolností.
Hypatia bola posledným veľkým učencom antiky. Po jej smrti alexandrijská škola upadla a vládu prevzali kresťania.
Po uplynutí nejakého času sa Hypatia stala pohanskou [[Mučeník|mučeníčkou]].
== Poznámky ==
<references group="pozn." />
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
== Zdroj ==
{{prekladPreklad|csen|Hypatia z Alexandirie|10004183904415194}}
{{Starovekí filozofi}}
| 