Pomlčková vojna: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značka: možný spam
Bez shrnutí editace
Riadok 3:
Tzv. '''pomlčková vojna''' je spor o názov [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], ktorý prebiehal od začiatku roka [[1990]].
 
Začiatkom roka [[1990]] bol oficiálny názov krajiny stále ešte „[[Československá socialistická republika]]“ (ČSSR). [[Václav Havel]] navrhol [[23. január]]a odstrániť z názvu slovo „socialistická“. To sa uskutočnilo v názvoch oboch republík (na [[Slovensko|Slovensku]] [[1. marec|1. marca]]), ale pri názve celého štátu politici (najmä slovenskí) Havlov návrh „Československá republika“ (ČSR) odmietli. Na Slovensku návrh pripomínal návrat k už prekonanému centralistickému zriadeniu „Československej republiky“ ([[1918]] – [[1938]] a [[1945]] – [[1968]]).
 
Vláda Slovenska preto [[14. február]]a navrhla, aby sa názov krajiny písal s pomlčkou, konkrétne „Republika Česko-Slovensko“ alebo „Federácia Česko-Slovensko“ podobne, ako to bolo v rokoch [[1918]] až [[1920]], keď vzniklo Česko-Slovensko, a znova v rokoch [[1938]] a [[1939]]. Na inkriminovanej schôdzi federálneho parlamentu (Federálneho zhromaždenia) sa potom [[29. marec|29. marca]] okrem tohto návrhu prerokúval zmenený Havlov návrh „Republika Česko-Slovensko“ a návrh poslancov „Československá federatívna republika“.
 
Jadrom sporu bol problém písania [[spojovník]]a, ktorý českí poslanci nesprávne označovali ako [[pomlčka]] (preto aj názov Pomlčková vojna je „nesprávny“ v tom zmysle, že išlo o Spojovníkovú vojnu). Spojovník má podľa pravidiel slovenského a českého pravopisu inú grafickú podobu a inú funkciu ako pomlčka. Kým spojovník sa používa na spájanie slov (napríklad Frýdek-Místek), pomlčka sa používa na oddeľovanie (napr. na konci riadku) a na ostatné účely. Slovenská strana písanie spojovníka chápala jednak ako návrat k pôvodnému historickému písaniu názvu štátu, a jednak ako vyjadrenie federatívneho usporiadania štátu. Česká strana, ktorá si spojovník preinterpretovala na pomlčku, ho chápala ako symbol rozdelenia.
 
Nakoniec [[29. marec|29. marca]] federálny parlament rozhodol, že (dlhý) názov krajiny bude v českom jazyku bez spojovníka, teda „Československá federativní republika“ (ČSFR), a so spojovníkom v slovenskom jazyku, teda „Česko-slovenská federatívna republika“ (ČSFR). Toto riešenie bolo neuspokojivé a po dlhých rokovaniach a menej ako mesiaci [[20. apríl]]a [[1990]] federálny parlament zmenil znova (dlhý) názov krajiny na „[[Česká a Slovenská Federatívna Republika]]“ (ČSFR). Problémom tohto kompromisu však bola skutočnosť, že v slovenskom a českom jazyku sa zvyčajne píše veľkým písmenom len prvé slovo názvov krajín. To, že sa celý názov krajiny bude písať veľkými písmenami, však odstránilo problém, či písať slovo „Slovenská“ v názve veľkým písmenom.
 
Zemepisný názov ČSFR znel v slovenčine ''Česko-Slovensko'' a v češtine ''Československo''. ČSFR mala v rokoch [[1990]] – [[1992]] dve zemepisné mená i pri prekladoch do cudzích jazykov: so spojovníkom v prekladoch zo slovenčiny (napr. anglicky ''Czecho-Slovakia'', francúzsky ''Tchéco-Slovaquie'', nemecky ''Tschecho-Slowakei'' atď.) A bez spojovníka v prekladoch z češtiny (napr. anglicky ''Czechoslovakia'', francúzsky ''Tchécoslovaquie'', nemecky ''Tschechoslowakei'' atď.).
 
Aj keď „vojna“ v názve nie je hodná tohto sporu, spor poukázal na vážne problémy medzi [[Česi|Čechmi]] a [[Slováci|Slovákmi]], ktoré sa týkali identity zdieľanej krajiny a napokon viedli k mierovému [[Rozdelenie Česko-Slovenska|rozpadu]] štátu k [[1. január]]u [[1993]].