Čachtická jaskyňa: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Pistal (diskusia | príspevky)
d Kategória:Malé Karpaty -> Jaskyne Malých Karpát
Doplnenie, formulácia, wikilinky
Riadok 22:
| lat_d = 48.734444
| long_d = 17.784167
| range = Malé Karpaty
}}
'''Čachtická jaskyňa''' je jaskyňa pri obci [[Čachticejaskyňa]], od rokua [[1972národná prírodná pamiatka]] v správe [[národnáSpráva prírodnáslovenských pamiatkajaskýň|SSJ]].
 
Nachádza sa pri obci [[Čachtice]] v [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|okrese Nové Mesto nad Váhom]] v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku 1972 a novelizované v roku 2005 s rozlohou ochranného pásma 379,319 ha.<ref>{{ŠZOCHČPSR|19}}</ref> Je súčasťou [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]].
Najstaršie prieskumné práce pri objavovaní podzemných priestorov v okolí Čachtíc sa datujú od rokov [[1912]] - [[1914]], ktoré vústili v auguste [[1956]] do objavu Čachtickej jaskyne. Blízke okolie jaskyne predstavuje krasovú plošinu s veľkými vyvýšeninami Drapľákom a Skalkou, ktorá sa mierne dvíha západným smerom k chrbtu Čachtického pohoria. Je charakterizovaná dobre vyvinutými škrapmi, krasovými jamami a inými povrchovými krasovými javmi. Tektonická dispozícia podmienila vznik podzemných krasových foriem, jaskýň a priepastí, z ktorých najvýznamnejšia je Čachtická jaskyňa, najdlhšia jaskyňa v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.
 
Najstaršie prieskumné práce pri objavovaní podzemných priestorov v okolí Čachtíc sa datujú od rokov [[1912]] - [[1914]], ktoré vústili v auguste [[1956]] do objavu Čachtickej jaskyne. Blízke okolie jaskyne predstavuje krasovú plošinu s veľkými vyvýšeninami Drapľákom a Skalkou, ktorá sa mierne dvíha západným smerom k chrbtu [[Čachtické Karpaty |Čachtického pohoria]]. Je charakterizovaná dobre vyvinutými [[Škrapy|škrapmi]], [[Závrt|krasovými jamami]] a inými povrchovými krasovými javmi. Tektonická dispozícia podmienila vznik podzemných krasových foriem, jaskýň a priepastí, z ktorých najvýznamnejšia je Čachtická jaskyňa, najdlhšia jaskyňa v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.
 
Vchod do jaskyne sa nachádza v jednej z krasových jám severne od kóty Drapľák v nadmorskej výške {{m|335|m}}. V súčasnosti dosahuje dĺžka jaskynných chodieb {{m|4058|m}} s zvislým rozpätím {{m|110|m}}.
 
Jaskyňa vznikla v jemnokryštalických až drobnokryštalických strednotriasových vápencoch, ktoré patria k [[Nedze|nedzovskej]] sérii [[Chočský príkrov|Chočského príkrovu]]. Jaskynné priestory sú v prevažnej miere menších rozmerov s ojedinelým výskytom dómov a siení. Ich vznik bol podmienený zväčša korozívnou činnosťou presakujúcich vôd pozdĺž [[Zlom (geológia)|tektonických zlomov]] a puklín. Na niektorých miestach sa zachovali stopy po činnosti prúdiacej vody. V iných častiach podzemných priestorov prebiehal proces tvorby sintrovej výplne vo forme nátekov, stalaktitov[[stalaktit]]ov a stalagmitov[[stalagmit]]ov rôznorodých tvarov a veľkostí.
 
Z biologického hľadiska bola Čachtická jaskyňa málo preskúmaná. Poloha jaskyne, ako aj jej celkový charakter však vytvárajú predpoklad na výskyt zaujímavých foriem suchozemských a vodných bezstavovcov. Aj z pohľadu výskytu zimovísk netopierov patrí blízke okolie jaskyne k významným na Slovensku vďaka početnému zastúpeniu krasových dutín a dostatočných potravinových zdrojov.
 
V jaskyni bolo dosiaľ zistených osem druhov netopierov. Vo väčšom počte tu zimuje [[netopier obyčajnýveľký]] (''Myotis myotis'') a [[podkovár malý]] (''Rhinolophus hipposideros''). O bezstavovcoch Čachtickej jaskyne sa vie zatiaľ veľmi málo. Z okolia vstupnej šachty jaskyne je známy výskyt stonožky ([[Chilopodastonôžky]] (Chilopoda) druhu [[Lithobius forficatus]], ktorá patrí k bežným obyvateľom rôznych typov povrchových biotopov, prípadne vchodových partií jaskýň.
 
 
== Referencie ==
{{referencie}}
 
== Externé odkazy ==