Hypatia: Rozdiel medzi revíziami

'''Hypatia''' ({{v jazyku|grc|''Ὑπατία''}} – Hypatía; * [[350]] – [[370]], [[Alexandria]] – † [[415]], [[Alexandria]]) bola [[pohanstvo|pohanská]] [[Helenistická filozofia|helenistická]] [[Novoplatonizmus|novoplatónska]] [[filozofia|filozofka]], [[astronómia|astronómka]] a [[matematika|matematička]], žijúca na prelome [[4. storočie|štvrtého]] a [[5. storočie|piateho storočia]] v [[Egypt|egyptskej]] [[Alexandria|Alexandrii]], vtedy súčasti [[staroveký Rím|Rímskej]], resp. novovznikajúcej [[Východorímska ríša|Východorímskej ríše]]. Bola poprednou mysliteľkou novoplatónskej školy v Alexandrii, kde učila filozofiu a astronómiu. Je prvou ženou matematičkou, ktorej život je v rozumnej miere zaznamenaný. Počas svojho života bola známa ako dobrá učiteľka a poradkyňa. Je známa tým, že napísalaNapísala komentár k [[DiofantusDiofantos z Alexandrie|Diofantovmu]] dielu ''[[Arithmetica]]'', ktorý sa mohol čiastočne zachovať vložený do Diofantovho originálneho diela, a ďalší komentár k pojednaniu [[Apollónios z Pergy|Apollónia z Pergy]] o [[kužeľosečka|kužeľosečkách]], ktorý sa nezachoval. Mnoho ľudí tiež na základe názvu komentára jej otca [[Theón z Alexandie|Theóna]] k tretej knihy ''Almagestu'' verí, že Hypatia mohla upraviť pretrvávajúciaj text [[Klaudios Ptolemaios|Ptolemaiovho]] ''[[Almagest|Almagestu]]''.

Hypatia je známa tým, že konštruovala [[astroláb]]y a [[hustomer|hustomery]]; avšak nevynašla ich, pretože sa používali už dlho pred jej narodením. Hoci bola [[pohanstvo|pohankou]], tolerovala [[Kresťanstvo|kresťanov]] a učila aj kresťanských žiakov, vrátane neskoršieho biskupa [[Synesios z Kyrény|Synesia]]. Staroveké pramene hovoria o tom, že Hypatia bola obľúbená medzi pohanmi aj kresťanmi a vytvorila si veľký vplyv na politickú elitu Alexandrie. Ku koncu života radila [[Orestes (prefekt)|Orestesovi]], rímskemu [[prefekt|prefektovi]] Alexandrie, ktorý mal spor s biskupom [[Cyril Alexandrijský|Kyrillom]]. Šírilo sa o nej, že to ona bráni Orestesovi zmieriť sa Kyrillom a v marci roku [[415]] bola zavraždená zberbou spomedzi kresťanov, vedenou [[lektor|lektorom]] menom Peter.

Vražda Hypatie šokovala a vytvorila z nej „[[mučeník|mučeníčku]] pohanstva“. Viedla budúcich neoplatonikovnovoplatonikov, ako bol [[Damaskios]], k tomu, aby sa stali čoraz horlivejšími v kritike kresťanstva. Od [[18. storočie|18. storočia]] (najmä v [[deizmus|deistických]] a [[osvietenstvo|osvietenských]] kruhoch) sa život Hypatie opakovane objavuje ako predmet interpretácií autorov novovekej a modernej literatúry, ktorí si o nej často vytvárajú svoj vlastný a skutočnosti nie úplne zodpovedajúci obraz. a stávaStáva sa symbolom kritiky [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolicizmu]], hoci žila v období prvotnej cirkvi a katolicizmus, [[pravoslávie]], ani [[protestantizmus]] ešte neexistovali. V [[19. storočie|19. storočí]] Hypatiu európska literatúra, zvlášť novela [[Charles Kingsley|Charlesa Kingsleyho]] ''Hypatia'' z roku 1853, romantizuje ako „poslednú z [[Heléni|Helénov]]“. V [[20. storočie|20. storočí]] sa Hypatia začína zobrazovať ako ikona boja za [[Práva žien|ženské práva]] a prechodkyňapredchodkyňa pre [[feminizmus|feministické hnutie]]. Koncom dvadsiateho storočia niektoré zobrazenia spojili Hypatiinujej smrť so zničením [[Alexandrijská knižnica|Alexandrijskej knižnice]] napriek historickému faktu, že Alexandrijská knižnica neexistovala už počas Hypatiinho života.