Verzia z 14:27, 24. júl 2019 upraviť Uniweaver (diskusia \| príspevky) 162 editací náhrada Konštantína I. za Tiberia II. (Konštantína) v legende, pretože Konštantín I. a ani jeho dcéra neboli súčasníkmi Gregora I.; Gregor však bol legátom na cisárskom dvore v Byzancii, kde si naklonil Konstanciu, dcéru Tibéria II. ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:35, 24. júl 2019 upraviť vrátiť Uniweaver (diskusia \| príspevky) 162 editací →‎Legendy spájané s Gregorom I.: Nie je jasné, či Konstancia bola najstaršou dcérou Tibéria. Ďalšia úprava →
Riadok 76: Po zvolení pápežom sa necítil hodný pre túto funkciu a chcel z Ríma utiecť. V prezlečení sa mu to aj podarilo, no čoskoro ho našli, údajne podľa nebeského svetla, ktoré sa nad ním rozžiarilo. ~~Najstaršej dcére~~Dcére cisára [[Tiberios II. (Byzantská ríša, 6. storočie)\|Tiberia II. (Konštantína)]] [[Konstancia\|Konstancii]] Gregor ponúkal ako relikviu rubáš evanjelistu [[Ján (apoštol)\|Jána]]. Konstancia však ponúkanú relikviu odmietla s tým, že vraj nie je pravá. Nato Gregor uchopil nôž a prepichol ním plášť, z ktorého okamžite vytryskla krv ako dôkaz pravosti. Medzi legendy spájajúce sa s Gregorom I. patrí nádherná príhoda o morovej rane, ktorá postihla Rím v prvom roku Gregorovho pontifikátu. Pápež na odvrátenie choroby usporiadal procesiu, ktorá keď prechádzala okolo vtedajšieho [[Castel Sant’Angelo\|Hadriánovho mauzólea]] na jeho vrchole sa objavil archanjel [[Michal (anjel)\|Michal]]. Ako znamenie konca epidémie zasunul svoj meč do pošvy. V bronzovom stvárnení [[Flámsko\|flámskeho]] sochára [[Peter Anton von Verschaffelt\|Petera Antona von Verschaffelta]] z roku 1753 nájdeme tento výjav na vrchole Anjelského hradu dodnes.

Gregor I. (pápež): Rozdiel medzi revíziami