Samuel Libai: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: prvá úprava redaktora bez zdroja vizuálny editor |
Značky: bez zdroja vizuálny editor |
||
Riadok 36:
'''Majstrom zlatníckeho cechu a mešťanom mesta'''
Samuel Libay mal 25 rokov, keď vstúpil 15. augusta 1807 do banskobystrického zlatníckeho cechu. Z dobového dokumentu sa dozvedáme, že na zasadanie cechu sa dostavil s výučným listom a s ručiteľom, banskobystrickým stolárskym majstrom Ondrejom Grillom (tiež ''Andreas Grillus''). Preukázal zvládnutie zlatníckej profesie, povinné absolvovanie vandrovky a predniesol prosbu, aby mu cech na základe zvyklostí udelil majstrovské právo a prijal ho medzi cechových majstrov. Ako majstrovskú prácu predložil ''striebornú vysokú kávovú kanvicu podľa súčasnej módy s dvojitou bordúrou o váhe 32,5 lóta''. Do pokladne vložil kapitál 50 zlatých a za dve zvolania cechu zaplatil 2 zlaté. O štyri mesiace neskôr sa Samuel Libay stal 5. decembra mešťanom Banskej Bystrice.
'''Dielo Samuela Libaya'''
Riadok 44:
Medzi jeho vrcholné diela patria: ''Glabitsov pokál'' (1835), filigránova ''soška cisára Napoleona I.'' (1847) a filigránova ''busta cisára Františka I''. (1840).
'''
Samuel Libay počas svojej činnosti umeleckého zlatníka a strieborníka vychoval 14 budúcich zlatníkov. Patrili medzi nich: Pavol Kupec, Pavol Libay, Daniel Škultéty, Karol Miškovský, Alojz Herritz, Mikuláš Malagreda, Michal Schnell, Jakub Trauer, Karol Ľudovít Libay, Ján Nepomuk Zollner, Ján Wünsch, Ferdinand Reimlinger, Samuel Lettner a Karol Herman Teodor Lindtner. Niektorí z nich boli dôstojnými pokračovateľmi umenia svojho majstra a učiteľa.
'''Spolupracovníci v Libayovej dielni'''
R'''odinný život'''▼
V zlatníckom remesle Libayovej dielne kontinuálne pokračovali František Rosenberger a jeho žiak Viliam Emler'','' ktorý sa mimoriadnym spôsobom zaslúžil aj o zachovanie časti zlatníckej dielne majstrov Františka Rosenbergera a Samuela Libaya. Po smrti Viliama Emlera (1897) odovzdala vdova Juliana Linkesch (1853 – 1902) časť dielne do múzea.
Do manželstva vstúpil Samuel Libay ako 29-ročný a za manželku si zobral 26. augusta 1811 v Bratislave 20-ročnú ''Frederiku Schröppel'' (1789 – 1862, tiež ''Anna Rosina Friederica Carolina Schrőpl, Schrőppl, Schrőp, Schreppel''), dcéru mlynárskeho majstra Pavla Schröppela a manželky Barbory, rod. Haas. Schröppelovci pochádzali z bavorského mesta Erlangen. Na svadbe bol mladému zlatníkovi svedkom Andrej Czilchert, waldbürger z Banskej Bystrice, svedkom nevesty bol Gottlieb Zendy, obchodník z Bratislavy. Manželia Libayovci mali 6 detí, prvým dieťaťom bol ''Augustín Teofil'', budúci lekár, po ňom prišli v Banskej Bystrici na svet ''Karol Ľudovít'', budúci významný maliar a vedutista, ''Terézia Frederika'', ''Augusta Ludovika'', ''Viliam Móric'' a posledným potomkom bol ''Samuel Adolf''.
Řádek 58 ⟶ 62:
== Literatúra ==
* [[Slovenský biografický slovník]], III.diel, K-L. Martin : Matica slovenská, 1989. ISBN 80-7090-019-9.
* CSOMA, József: ''A Libayak''. In: Történelmi Közlemények Abauj – Torna vármegye és Kassa multjából 1, no. 4, 1910, s. 277 – 281.
* GLOCKO, Filip: ''Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka.'' Banská Bystrica : Stredoslovenské múzeum, 2018. 288 s. ISBN 978-80969866-7-5▼
*
* DIVALD, Kornel: ''A Beszterczebányai múzeum kalauza'', Budapest 1909, Stephaneum Nyomda R.T., s. 36, 38, 43, 44, 50, 52, 98.
* FURDÍKOVÁ, Eva: ''Reťaz posledného cechmajstra prachárskeho cechu'' In: Bystrický Permon, ročník XII., číslo 2., jún 2014, ISSN 25859420, s. 11.
* GLOCKO, Filip: ''Pokál Jozefa Glabitsa (Dielo zlatníka Samuela Libaya v zbierkach Stredoslovenského múzea)''. In: Bystrický Permon, ročník XIV., číslo 1., marec 2016, ISSN 25859420, s. 3.
* GLOCKO, Filip: ''Dielo zlatníka Samuela Libaya v zbierkach Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici.'' In: MUZEUM, ročník LXII. 2/2016, ISSN 0027 – 5263, s. 28 – 31.
* GLOCKO, Filip: ''Samuel Libay a busta cisára Františka I. (Život a prvé veľké dielo banskobystrického zlatníka Samuela Libaya)''. In: ACTA HISTORICA NEOSOLIENSIA, 19/2, 2016, ISSN 1336 – 9148, s. 5 – 33.
* GLOCKO, Filip: ''Zlatnícky stôl, nákovy, polica a stojan na zlatnícke nákovy (Život a dielo zlatníka Vilmosa Emlera v zbierkach Stredoslovenského múzea)''. In: Bystrický Permon, ročník XVI., číslo 3., september 2018, ISSN 25859420, s. 5.
* GLOCKO, Filip: ''SAMUEL LIBAY (1782 – 1866) Slávny banskobystrický zlatník a strieborník.'' In: Radničné noviny mesta Banská Bystrica, ročník XII., číslo 10., október 2018, s. 12.
▲* GLOCKO, Filip: ''
* JURKOVIČ, Emil: ''Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica.'' Vydalo OZ Pribicer – 1. banskobystrická vzdelávacia a kultúrna spoločnosť pre Mesto Banská Bystrica. Banská Bystrica, Tlačiarne BB 2005, <nowiki>ISBN 80-969366-2-X</nowiki>
* MIHALIK, Sándor: ''Beszterczebányai ötvösök a XV – XIX. században''. In: Múzeumi és könyvtári értesítő, s. 134 – 136.
* SKLENKA, Vladimír: ''Samuel Libay''. In: Pamätihodnosti mesta Banská Bystrica 1. Vydalo Mesto Banská Bystrica 2012. <nowiki>ISBN 978-80-971174-5-0</nowiki>, s. 81.
* ŠIŠMIŠ, Milan: ''K otázke pôvodu zlatníckej rodiny Libayovcov''. In: Vlastivedný časopis 1, ročník XXXVI.,1987, s. 44 – 45.
* ŠOKA, Milan: ''Storočnica Stredoslovenského múzea''. In: Metodický spravodaj 3/1989
* ŠOKA, Milan: ''Medailón na pamiatku''. In: Národná 9. 10. 1988.
* TORANOVÁ, Eva: ''Samuel Libay, banskobystrický zlatník 19.storočia''.In: Vlastivedný časopis 1, ročník XII.,1963, s. 35 – 36.
* TORANOVÁ, Eva: ''Z dejín a technológie zlatníctva na Slovensku''. In: Vlastivedný časopis 4, ročník XIV.,1965,s. 158 – 163.
* TORANOVÁ, Eva: ''Výrobky domácich zlatníkov a pamiatky zlatníckych cechov v zbierkach slovenských múzeí'', Obzor Martin, 1968, s. 7, 9, 16, 17.
* TORANOVÁ, Eva: ''Goldschmiedekunst in der Slowakei'', Tatran Bratislava 1975, s. 120, 125 – 127.
* TORANOVÁ, Eva: ''Zlatníctvo na Slovensku'', Neografia Martin, Tatran Bratislava 1983, s. 5 – 12, 220 – 236.
* TORANOVÁ, Eva: ''Goldschmiedekunst in der Slowakei'', Tatran Bratislava 1983, s. 12 – 14, 165, 169, 214, 228, 231 – 232, 251.
* ŽILÁK, Ján: ''Genealógia zlatníckeho rodu Libayovcov z Banskej Bystrice.'' In: Banská Bystrica. Historicko-etnologické štúdie 1. [Zostavila]: Bitušíková, Alexandra. Banská Bystrica, Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií – Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici 2000. <nowiki>ISBN 80-8055-324-6</nowiki>, s. 74 – 94.
* ŽILÁK, Ján: ''Genealógia zlatníckeho a strieborníckeho rodu Libayovcov.'' In: Medzinárodný seminár – Európske ložiská striebra a vplyvy ich ťažby na životné prostredie SBM Banská Štiavnica 2002, <nowiki>ISBN 80-88924-23-5</nowiki>, s. 113 – 124.
== Externé odkazy ==
| |||