Široká veža: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 3 375 bajtov ,  pred 1 rokom
rozšírenie
d (wikilinky)
(rozšírenie)
|názov = Široká veža
|obrázok = Dolina Starolesna, Maly Lodowy Szczyt.jpg
|popis = Pohľad z [[Veľká Studená dolina|Veľkej Studenej doliny]].
|popis =
|štát = Slovensko
|región = Prešovský kraj
|orogenéza =
|najľahší výstup =
|prvovýstup = [[JohannJán Hunsdorfer (1850)|Ján Hunsdorfer]] st.
|prvovýstup1 = [[JózsefJozef Déry]]
|dát.prvovýstupu = [[22. júl]] [[1896]]
|mapa = Relief Map of Slovakia.png
}}
 
'''Široká veža''' ({{vjz|pol|''Mały Lodowy Szczyt''}}, {{vjz|deu|''Roter Turm, Breiter Turm''}}, {{vjz|hun|''Vöröstorony, Vöröspataky torony, Szélestorony''}}) je rozložitý, kupolovitý štít v [[Hlavný hrebeň Vysokých Tatier|hlavnom hrebeni Vysokých Tatier]], medzi [[Biela lávka|Bielou lávkou]] ([[Ostrý štít|Ostrým štítom]]) a [[Sedielko]]m (masívom [[Ľadový štít|Ľadového štítu]], presnejšie [[Malý Ľadový štít|Malým Ľadovým štítom]]). K juhu vysiela dlhý bočný hrebeň. Na juhovýchod smeruje mohutný [[Prostredný hrebeň]], ktorý sa oddeľuje od hlavného hrebeňa Vysokých Tatier a rozdeľuje [[Malá Studená dolina|Malú]] a [[Veľká Studená dolina|Veľkú Studenú dolinu]]. Na ňom je [[Priečne sedlo]], ktoré je medzi Širokou vežou a [[Priečna veža|Priečnou vežou]]. Severné steny Širokej veže spadajú do [[Javorová dolina (Vysoké Tatry)|Javorovej doliny]], presnejšie do [[Zadná Javorová dolina|Zadnej Javorovej doliny]], južná stena do [[Veľká Studená dolina|Veľkej Studenej doliny]].<ref name="Bohuš">{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš| meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Bohuš | titul = Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier| vydanie = 1| vydavateľ = ŠL TANAPu| miesto = Tatranská Lomnica| rok = 1996| isbn = 80-967522-7-8| kapitola = | strany = 457 | jazyk = }}</ref>
'''Široká veža''' je [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] ({{mnm|2461}}) vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]] na [[Slovensko|Slovensku]].
 
== Názov ==
[[Juraj Buchholtz (1688)|Juraj Buchholtz]] ml. ju v roku [[1717]], v legende k jeho tatranskej panoráme, spomína ako Pessulanus der riegelberg, čo v latinskej a nemeckej podobe znamená zázvorový vrch. Spišskí nemeckí horskí vodcovia nazývali Širokú vežu Roter Flossturn, Roter Flussturm. Floss-Fluss znamená roklinu, žľab, konkrétne markantnú severozápadnú roklinu Širokej veže, čiže význam názvu je veža červeného žľabu. Doslovný preklad prevzala maďarská nomenklatúra – Vöröspataky torony, čo znamená vežu červeného potoka. Červené škvrny na Širokej veži dali neskôr podnet k zjednodušeniu skoršieho pomenovania a zo štítu sa stala Červená veža, Roter Turm, Vöröstorony. Dnešné meno Širokej veže, odvodené od jej podoby, pochádza z prvej polovice 19. storočia. Odlišný poľský názov Mały Lodowy Szczyt stavia Širokú vežu na úroveň bočného vrcholu [[Ľadový štít|Ľadového štítu]].<ref name="Bohuš" />
 
== Turistika ==
Široká veža je dostupná len s horským vodcom. Prví na jej vrchole stáli [[Jozef Déry]] a horský vodca [[Ján Hunsdorfer (1850)|Ján Hunsdorfer]] [[22. júl]]a [[1896]]. Horolezcov najviac láka južná stena spadajúca do Veľkej Studenej doliny. Južnou stenou prví na vrchol vystúpili v roku [[1912]] Poliaci Władysław Kulczyński ml. a [[Mieczysław Świerz]] s priateľmi. Významné cesty vytýčili v roku [[1932]] [[Stanisław Motyka]] a [[Jan Sawicki]].
V zime prví na vrchole boli Lajos Rokfalusy, Tibold Kregczy a Zoltán Votisky 15. mája 1911.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Radwańska-Parysky | meno = Zofia | priezvisko2 = Paryski | meno2 = Witold Henryk | titul = Wielka encyklopedia tatrzańska | vydavateľ = Wyd. Górskie | miesto = Poronin | rok = 2004 | isbn = 83-7104-009-1 | jazyk = po poľsky }}</ref>
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Široká veža}}
 
== Externé odkazy ==
*[http://www.sprievodca.ta3.szm.com/siroka.html Horský sprievodca]
 
* [https://mapy.hiking.sk/?x=20.182222&y=49.19&ref=permalink Poloha na turistickej mape]
{{výhonok slovenský vrch}}
 
[[Kategória:Dvojtisícovky]]
[[Kategória:Vrchy Vysokých Tatier]]
[[Kategória:Veľká Studená dolina]]
4 506

úprav