Huntovci-Poznanovci: Rozdiel medzi revíziami

'''Hunt-Poznanovci''' ''([[Maďarčina|maď.]] Hunt-Poznan)'' bol uhorský šľachtický rod (resp. dva rody zlúčené do jedného) jeden ''(Poznan).'' pravdepodobne veľkomoravského pôvodu. Niektoré staršie výskumy ukazovali práve na švábsky pôvod toho to rodu. Avšak práve najnovšie výskumy poukazujú minimálne u ''Poznanovcov'' na slovanský pôvod. Povodne majetky Poznanovcov ležali pri rieke [[Nitra (rieka)|Nitra]]. ''Huntovské'' majetky práve pri rieke [[Ipeľ]]. Neskôr získali ďalšie majetky a priženili sa do rodu [[Arpádovci|Arpádovcov]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=kol. autorov|titul=Ottov historický atlas Slovensko|vydanie=|vydavateľ=Ottovo nakladatelství s.r.o.|miesto=Český Těšín|rok=2009|isbn=978-80-7360-834-7|strany=143}}</ref>Najstarší príslušníci rodov, veľmoži Hunt a Poznan, sa spomínajú v rokoch [[1001]] – [[1002]] v sprievode uhorského kráľa [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]]Veľmoži Hunt a Poznan spojili sily zo [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefanom I.]] , ktorý tiahol proti šomoďskému vojvodovi [[Kopáň|Kopáňovi]]. Poznanovci sa v [[10. storočie|10. storočí]] stali svetskými patrónmi benediktínskeho kláštora pod [[Zobor|Zoborom]]. Potomkovia Hunta mali v [[11. storočie|11.]] – [[12. storočie|12. storočia]] rozsiahle majetky v [[Hont (slovenský región)|Hontianskej stolic]]<nowiki/>i, potomkovia Poznana veľké majetky v údolí rieky [[Nitra (rieka)|Nitry]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Huntovci-Poznanovci|url=https://beliana.sav.sk/heslo/huntovci-poznanovci|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2019-08-09|jazyk=sk}}</ref> Rod Poznanovcov pravdepodobne vymrel po meči a asi v 2. polovici [[12. storočie|12. storočia]] sa obidva rody spojili manželským zväzkom. Spojený rod sa v 1. polovici [[13. storočie|13. storočia]] rozdelil na tri vetvy, z ktorých sa vyčlenilo viacero šľachtických rodov (napr. [[Forgáčovci]], [[Baťánovci]], [[Pázmáňovci]] a ostatné vetvy rodu. [[Lampert II.]] z rodu Hunt-Poznan (? –[[1132]]) založil opátstvo [[Bzovík|Bzovíku]]. Jeho prvou manželkou bola sestra uhorského kráľa [[Ladislav I. (Uhorsko)|Ladislava I.]]. Vlastnil asi 30 majetkov, a preto bol jedným z najbohatších vlastníkov pôdy v [[Uhorsko|Uhorsku]]. V roku [[1124]] sa zúčastnil na ťažení uhorského kráľa [[Štefan II. (Uhorsko)|Štefana II.]] na [[Dalmácia|Dalmáciu]]. Lampert bol zavraždený stúpencami kráľa [[Belo II. (Uhorsko)|Bela II.]] ''Slepého'', pretože bol podozrivý z podpory nároku [[Boris Uhorský|Borisa Uhorského]] na trón.

Okolo roku [[1201]] zastával Martin Hunt-Poznan (? - [[1236]]/[[1245]]) úrad [[Župan|župana]]. A pôsobil ako dalmátsko-chorvátsky [[bán]]. V rokoch [[1202]] a medzi rokmi [[1212]] - [[1213]] bol bánom [[Slavónsko|Slavónska]] a v rokoch [[1224]] a [[1234]] bol [[krajinský sudca]]. V roku [[1214]] zastával úrad kráľovského sudcu. Založil opátstvo premonštrátov ''Ipolyság'' (dnes [[Šahy]] na Slovensku).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Machala|meno=Drahoslav|titul=Šľachitcké rody|vydanie=1.|vydavateľ=Perfekt a.s.|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8046-375-5|strany=34-35}}</ref>