Studená vojna: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Úvodná sekcia: to nie je casus belli |
d linkfix |
||
Riadok 66:
Okrem rozdielnych mocenských záujmov veľmocí bolo nepriateľstvo založené na ideologických rozdieloch. USA hovorili o boji demokracie s diktatúrou a ZSSR o boji kapitalizmu so socializmom. Rozdelenie na dva nepriateľské bloky sa udialo v rokoch 1946 a 1947 keď vznikla tzvn. ''železná opona'' medzi blokmi. Do dnešného používania tento termín uviedol [[Winston Churchill]] v máji roku 1945 v liste prezidentovi USA [[Harry S. Truman|H. Trumanovi]] na vyjadrenie vznikajúcej všestrannej bariéry medzi obomi blokmi. Všeobecne sa termín začal používať až po Churchillovom [[Fultonský prejav|fultonskom prejave]] v marci 1946, v ktorom vyzval na spoluprácu anglosaských národov proti komunizmu.
Mesiac predtým, 9. februára 1946, vystúpil Stalin s prejavom, v ktorom zopakoval leninistickú tézu, podľa ktorej, kým existuje kapitalizmus, sú vojny nevyhnutné.<ref name=":0">MATEJ HANULA: Studená vojna, sme.sk, 3. mar. 2006, [http://encyklopedia.sme.sk/c/2615439/studena-vojna.html Online]</ref> Na základe nového politického smerovania [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] z roku 1946 dostal v apríli 1947 [[Andrej Alexandrovič Ždanov|Ždanov]] poverenie jej Ústredného výboru zorganizovať takzvanú ''filozofickú debatu'', ktorá sa uskutočnila 16. až 25. júna 1947. Diskusiu 500 účastníkov ovplyvnila kniha vedúceho oddelenia propagandy a agitácie ''G. F. Alexandrova'' ''História západnej filozofie'' z roku 1946. Ždanovovo delenie sveta na Západ (kapitalizmus) a Východ (socializmus) ideologicky vyhovovalo [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]]<ref>Stalins letzte Säuberungen (Eine inszenierte „Ärzteverschwörung“ in der Sowjetunion), ZDF. čas 1:59 (nemecký film 2014).[http://www.zdf.de/zdfinfo/stalins-letzte-saeuberungen-antisemitismus-und-inszenierte-aerzteverschwoerung-in-der-sowjetunion-41510986.html Online]</ref> . Stalin Churchillov protisovietsky prejav síce verbálne odsúdil v moskovskej Pravde ale zároveň stiahol svoje jednotky z [[Mandžusko|Mandžuska]] a dánskeho ostrova [[Bornholm]].<ref name=":2" />
V záujme odvrátenia hrozby pričlenenia Grécka a Turecka do sovietskej sféry vplyvu<ref name=":0" /> vyhlásil americký prezident [[Harry S. Truman]] [[12. marec|12. marca]] [[1947]] nové smerovanie zahraničnej politiky USA (takzvaná [[Trumanova doktrína]]) podľa ktorého sa USA majú stať garantom slobody a [[demokracia|demokracie]] všade vo svete a majú poskytovať pomoc krajinám ohrozených diktátormi, [[totalitarizmus|totalitou]], či už zvonka alebo zvnútra. Pomoc má byť finančná, hospodárska, ale aj vojenská. V tom období, v americkom ponímaní, boli krajiny ohrozované najmä možným komunistickým prevratom.<ref name=":2" /> V roku [[1947]] prišli USA s ponukou ekonomickej obnovy zničeného [[Európa|európskeho]] hospodárstva. Iniciatíva dostala názov [[Marshallov plán]], ktorý bol schválený na konferencii v [[Paríž]]i ([[12. júl]]a až [[22. september|22. septembra]] 1947). Plán definitívne rozdelil Európu na dva mocenské bloky. Štáty, ktoré plán hospodárskej pomoci odmietli, ostali v mocenskom bloku Sovietskeho zväzu. [[Viačeslav Molotov|V. Molotov]] začiatkom júla 1947 zamietol plán a predpovedal budúcu konfrontáciu s krajinami, ktoré sa stali alebo stanú spojencami USA (prijmú Marshallov plán) a označil ich za nepriateľov ZSSR. V septembri 1947 v [[Szklarska Poręba|Szklarskej Porube]] v Poľsku sa uskutočnila konferencia vodcov komunistických strán, na ktorej bola založená nástupnícka organizácia [[Kominterna|Kominterny]] [[Kominterna|Informbyro]] a tiež v roku 1947 sovieti predstavili alternatívny plán pomoci, z ktorého sa v januári 1949 v Moskve stala [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP]]).
| |||