Verzia z 22:21, 19. jún 2016 upraviť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 212 editací dopl. a opr. ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:26, 13. august 2019 upraviť vrátiť Silesianus (diskusia \| príspevky) 666 editací d linkfix Ďalšia úprava →
Riadok 36: }} '''Oľga Borisovna Lepešinská''' ({{vjz\|rus\|''Ольга Борисовна Лепешинская''}}) (* [[6. august]] [[1871]] (18. august podľa [[gregoriánsky kalendár\|Gregoriánskeho kalendára]], [[Perm (mesto)\|Perm]] – † [[2. október]] [[1963]], [[Moskva]]) bola sovietska biologička s väzbami na [[Josif Vissarionovič Stalin\|J. V. ~~Stalin~~Stalina]]a. Zdiskreditovala sovietsku biológiu (a celkovo biológiu sovietskeho bloku), keď sa preslávila pseudovedeckou teóriou „Živej hmoty“ a politicky sa zbavila všetkých svojich odporcov. == Život == Riadok 46: Podľa Lepešinskej, [[bunka\|bunky]] nevznikajú delením z iných buniek, ale z ''Živej hmoty'', čo je akýsi všadeprítomný a večný [[éter]], ktorý je univerzálny v tom zmysle, že z neho môže vzniknúť akákoľvek bunka či organizmus. Nová bunka vzniká vďaka vzájomnej interakcii živej hmoty a materskej bunky. Zaujímavosťou je, že Lepešinská delenie buniek uznávala, len ako príčinu delenia označila, že bunka je preplnená molekulami. Teda, nová bunka je len akési neživotaschopné odpadové vrecúško. Ako dôkaz svojho tvrdenia udávala, že keď bunke dáme dostatočné množstvo živín, „molekúl“, bunka sa nimi preplní a rozdelí sa. Teória živej hmoty bola [[anachronizmus]] siahajúci až do raného novoveku a preto absolútne stojaci mimo záujem akademickej obce. Situácia sa zmenila v roku [[1950]]. [[Trofim Denisovič Lysenko]], blízky priateľ Stalina a priemerne vzdelaný agronóm, ktorý sa práve vďaka [[Josif Vissarionovič Stalin\|Stalinovi]]~~ovi~~ stal nekriticky prijímaným odborníkom na biochémiu, spôsobil svojimi amatérskymi zásahmi do sovietskeho semenárstva zaburinenie osiva a tým významné zníženie produkcie obilnín. Aby nestratil Stalinovu priazeň, alebo snáď preto, že sebavedome hľadal dôvod zaburinenia mimo dôsledky svojej intervencie, vyzdvihol teóriu Lepešinskej ako jedinú správnu a ďalej ju rozvinul. Podľa Lysenka, keď bunka pôsobí na živú hmotu, tak sa z nej môže stať akákoľvek iná bunka v závislosti na aktuálnych podmienkach. Vysvetlil tak, prečo došlo k rozsiahlemu zaburineniu osiva – semeno obilnín sa premenilo v semeno buriny. Lepešinská Lysenkovo rozpracovanie akceptovala. Kvôli blízkemu priateľstva medzi Lysenkom a Stalinom, ako aj kvôli tomu, že ako Lysenko, tak Lepešinská boli veľmi aktívni v odstraňovaní oponentov, bola teória živej hmoty v Sovietskom zväze a jeho satelitoch bezvýhradne prijatá a vedecké pracoviská začali hlásiť absurdné pozorovanie premeny buniek jedného druhu do buniek druhu iného, Československo nevynímajúc. Tieto pozorovania narástli do absurdných rozmerov, kedy bolo pozorovaná napríklad premena kukučky na pinku, šošovice na hrášok alebo spontánne vyrastanie vetvy buka na breze. Poznatky genetiky boli vyhlásené za buržoázne pavedy. Zaujímavý postoj je vyjadrený v knihe Mladý biológ, ktorá vyšla v roku [[1955]] v Československu:

Oľga Borisovna Lepešinská: Rozdiel medzi revíziami