Nová Ves nad Žitavou: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 62.169.179.130 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot
Značka: rollback
MBi (diskusia | príspevky)
Riadok 69:
V roku [[1955]], pred letnými prázdninami, začala obec opravovať bývalý Nyáryho kaštieľ pri mlyne. Od [[1. apríl]]a [[1956]] v ňom otvorili triedy pre dievčatá v trojročnom učení odboru záhradníctvo. Je najstarším učilišťom svojho zamerania v rámci Slovenskej republiky. Neskôr pribudli ďalšie odbory krajčírstvo, služby a domáce práce. V roku [[1998]] otvorili odbor príprava jedál. V súčasnom období je umiestnené v dvoch susediacich kaštieľoch, v jednom z nich je škola a v druhom internát.
 
Obec Nová Ves nad Žitavou sa stala domovom niekoľkých šľachtických rodov. Medzi prvých usadlíkov patrili rodiny Timonovcov, Seréniovcov (Szoréni) a Weisovcov. Barokový kaštieľ pri križovatke dal začiatkom 18. storočia postaviť gróf Jozef Berchtold. Z troch doteraz zachovaných kaštieľov najviac zmenil svoj vonkajší vzhľad i vnútorné priestorové členenie. Prestavaný bol v 19. storočí. Kaštieľ bol využívaný na rozmanité účely. Od úradovne policajtov a sýpku na poschodí, liaheň kurčiat až po obchody. Barón Jozef Seréni dal postaviť kaštieľ okolo roku [[1800]]. Sídlo nachádzajúce sa blízko toku rieky Žitavy, postavené pôvodne v neorokokovom slohu, menilo svoj vzhľad. Ďalším jeho vlastníkom sa stala rodina Antona Slávyho (Szlávy). V roku 1900 pristavali ku kaštieľu vežičky. Po ňom zdedil kaštieľ i celý majetok gróf Nyáry. Jozef Slávy zomrel v auguste [[1900]] a pochovali ho v Novej Vsi nad Žitavou. V roku [[1869]] sa v obci spomína zemepán Ján Klobušický. V Novej Vsi nad Žitavou táto rodina postavila kaštieľ v roku [[1872]]. Kaštieľ postavený v neoklasicistickom slohu obklopoval pekný park. Anglický trávnik a parky so stromami založili rodiny barónov v druhej polovici 19. storočia. V oboch panských parkoch rástlo približne sto druhov drevín z tuzemska i zo zahraničia. Návštevník parku uvidí [[borievka virgínska|borievku virgínsku]] (výška 15 m, obvod kmeňa 155 cm, vek 130 rokov), [[ginko dvojlaločné]] (výška až 20 m, obvod kmeňa 185 cm, vek asi 130 rokov), [[tisovec dvojradový]] (výška 15 m, obvod kmeňa 275 cm, vek 130 rokov), obdivovať môže [[platan]]y a [[tulipánovník]]. Kmeň[[Javor cukrový]] ma kmeň s veľkým obvodom 630 cm, a s výškou pätnásť metrov dosiahol vek 170asi 200 rokov.<ref>Pavol Hrubík: ''Historické parky'', in: "Krásy Slovenska", R. LXIX, č. 5/92, s. 8-9</ref> K vzácnostiam patrí [[dub letný]] so zlatožltými listami. Celý park má rozlohu 6,6 hektára. Kaštiele s priľahlými parkmi majú neoceniteľnú historickú i architektonickú hodnotu.
 
[[Dychová hudba]] začala písať prvé stránky svojej histórie po vzniku prvej republiky v roku 1920. Hudba hrávala na zábavách v obci a v okolitých dedinách. Pozývali ich na svadby v týždni i v sobotu. Táto zostava muzikantov s malými zmenami vydržala až do roku [[1945]]. V roku [[1947]] sa dychová hudba rozpadla.