Michael Jackson: Rozdiel medzi revíziami

V máji roku 1984 bol Michael Jackson pozvaný do bieleho domu, kde od manželov Reaganovcov prevzal cenu za to, že prispel pri pomoci ľuďom postihnutým následkami z nadmerného požívania drôgdrog a alkoholu.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 304 – 7.</ref> Pre kampane, ktoré prebiehali pod záštitou nadácií [[Ad Council]] a [[National Highway Traffic Safety Administration]] Jackson poskytol svoju nahrávku „Beat It“.<ref>{{cite web|title= Drunk Driving Prevention (1983 – Present) |url= http://www.aef.com/exhibits/social_responsibility/ad_council/2399/:pf_printable |publisher= Advertising Education Foundation |date= 2003 |accessdate= May 31, 2015}}</ref>

Album ''Thriller'' na rozdiel od ďalších projektov nebol podporovaný žiadnym oficiálnym turné. V roku 1984 videlo viac ako dva milióny Američanov Victory Tour, ktorého lídrom bola skupina The Jacksons, no hralo sa na ňom veľa nového sólového materiálu Michaela Jacksona. Toto turné bolo posledným, na ktorom Michael účinkoval spolu so svojimi bratmi.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 320.</ref> Po diskusii o predaji lístkov Jackson na tlačovej konferencii oznámil, že sa rozhodol svoj podiel zo zisku zo vtsupeniekvstupeniek na Victory Tour, približne 3 až5 miliónov dolárov, venovať charite.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 314.</ref><ref>Taraborrelli, 2009, pp. 315 – 320.</ref> V roku 1985 pokračovala Michaelova charitatívna činnosť tým, že sa autorsky podieľal spolu s [[Lionel Richie|Lionelom Richiem]] na vydaní nahrávky „[[We Are the World]]“.<ref name="WATW">{{cite web|title= Past Winners Search: "We Are The World" |publisher= The Recording Academy |url= http://www.grammy.com/nominees/search?artist=&field_nominee_work_value=%22We+Are+The+World%22&year=All&genre=All |accessdate= January 29, 2014}}</ref> Nahrávanie prebiehalo v januári 1985,<ref name="AMAs 1986">{{cite news|title= Bruce shows who's Boss |newspaper= [[Montreal Gazette]] |agency= Associted Press |url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=MRgiAAAAIBAJ&sjid=7aUFAAAAIBAJ&pg=1658,3425033 |date= January 28, 1986 |accessdate= June 16, 2010}}</ref> a jej singel vyšiel v marci toho istého roku. Výťažok z tohto projektu bol určený chudobným ľuďom v Spojených štátoch a v Afrike.<ref name="jdoyle">{{cite web|first= Jack |last= Doyle |date= July 7, 2009 |url= http://www.pophistorydig.com/topics/michael-mccartney-1980s-2009/ |title= "Michael & McCartney": 1980s–2009 |work= The Pop History Dig |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Skladba zarobila pre charitu 63 miliónov dolárov<ref name="jdoyle"/> a s predajom 20 miliónov nosičov sa dostal do [[Zoznam najpredávanejších singlov sveta|zoznamu najpredávanejších singlov sveta]].<ref>{{cite news|first= Anthony |last= Breznican |url= http://www.usatoday.com/life/people/2009-06-26-jackson-faces_N.htm |title= The many faces of Michael Jackson |date= June 30, 2009 |newspaper= [[USA Today]] |accessdate= June 11, 2015}}</ref> V roku 1985 pieseň „We Are the World“ pre Jacksona a Richieho vyhrala štyri ceny Grammy.<ref name="WATW"/> Nakoľko to javilo nevhodné, vedenie American Music Award vyradilo charitatívne piesne zo súťaže. Počas show udeľovania cien AMA v roku 1986, t. j. na prvé výročie vydania, dostali jeho tvorcovia dve špeciálne uznania: jedno za výrobu a druhé za myšlienku vybudovať projekt [[USA for Africa]]. Špeciálne bol pritom vyzdvihnutý Michael Jackson, producent [[Quincy Jones]] a promotér [[Ken Kragan]].<ref name="WATW"/><ref name="AMAs 1986"/><ref>Campbell, 1993, p. 114.</ref><ref>Young, 2009, p. 340 – 4.</ref>

Jacksonove finančné v hudobnom biznise narastali začiatkom 80. rokov aj potom ako začal spolupracovať s [[Paul McCartney|Paulom McCartneyom]]. Zistil napríklad, že McCartney profituje približne 40 miliónmi dolárov ročne zo skladieb iných umelcov.<ref name="jdoyle"/> Od roku 1983 aj on investoval do vlastníckych práv k piesňam, ktoré písali iní. V akvizíciách bol spočiatku opatrný a z ponuky si vybral len niekoľko desiatok skladieb. Kúpil vlastnícke práva k hudobného katalógu [[Sly Stone|Slya Stoneho]], napríklad „Everyday People“ (1968), pieseň „1-2-3“ od [[Len Barry|Lena Barryho]] (1965), či piesne „The Wanderer“ (1961) a „[[Runaround Sue]]“ (1961) od [[Dion DiMucci|Diona DiMucciho]]. Ku skutočne významnému obchodu sa dostal v roku 1985, kedy po mesiacoch rokovania získladzískal vydavateľské práva ku katalógu ATV Music Publishing od firmy [[Sony]].<ref name="jdoyle"/> Od ATV získal práva takmer na 4000 piesní, medzi ktorými bol aj katalóg vydavateľa [[Northern Songs]] s väčšinou piesní od autorskej dvojice [[Lennon-McCartney]] nahratých skupinou [[The Beatles]].<ref name="hilburn">{{cite news|first= Robert |last= Hilburn |date= September 22, 1985 |url= http://www.latimes.com/la-et-hilburn-michael-jackson-sep22-story.html |title= The long and winding road |newspaper= [[Los Angeles Times]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref>