Horný Ohaj: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d osm Značka: editor wikitextu 2017 |
Ohaj -> Oháj, Horný Ohaj z krátkym 'a' sa nachádza pri Komjaticiach Značky: možný vandalizmus vizuálny editor |
||
Riadok 35:
}}
'''Horný
V Hornom
== Susedné obce ==
Riadok 53:
Podľa výskumov a vykopávok na ľavom brehu Žitavy i na pravom brehu potoka Pitlik (dnes Širočina) už v [[11. storočie|11.]] – [[12. storočie|12. storočí]] žili ľudia o čom svedčia nájdené črepy a iné predmety.
Meno sídla sa stáročiami menilo – v 18. storočí
V roku [[1265]] vypukol spor o obec medzi majiteľom hradu Bana a [[ostrihom]]skou kapitulou o chotárnu časť Haraszt, ktorý vyriešil kráľ [[Belo IV.]] Južnú časť pozemkov od obce poručil kapitule a severnú časť Ondrejovi z rodu Ivanka – pochádzajúcemu z rodu Hunt-Pázmányovcov, predkovi rodu Forgáchovcov. V roku [[1319]] výmenou za desiatky z Tekovskej župy sa dostala časť majetku kapituly do rúk ostrihomského arcibiskupa Tomáša. Neskôr sa arcibiskupstvo stalo výhradným majiteľom obce a jej chotára. Obec dostala do držby stolica [[Predialista|predialistov]] – zemanov ostrihomského arcibiskupstva so sídlom vo Vrábľoch. Bol to osobitný vojensko-administratívny celok, nezávislý od Tekovskej župy. Povinnosťou zemanov bolo zostaviť v čase vojenských pochodov arcibiskupa bandérium a zúčastniť sa výpravy, začo títo zasa dostali zemianske výsady. V obci sa usadilo aj niekoľko zemianskych rodín predialistov – Jókai, Pénzes a Bogyó. Horný
V súpise pôrt z roku [[1564]] „Processus Ioannis Tanay indicis nobilium“ sa obec spomína ako Aha (domini Strigoniensis) a boli tu 4 porty. V súpise tureckých vyberačov daní ostrihomského sandžaku z roku [[1570]] sa tu uvádza 6 domácností platiacich dane. V roku [[1599]] Tatári tureckej armády obec vyplienili a odtiaľ odvliekli 63 kusov dobytka. V roku [[1601]] sa obec po tureckom pustošení pozviechala, dôkazom toho je 55 tunajších domov. V roku [[1618]] sa Horný
Podľa podrobného súpisu daní novozámockého ejáletu, pochádzajúceho z roku [[1664]], v dobe osmansko-tureckej nadvlády obyvateľstvo obce Aha okrem desiatku za pšenicu, mušt a včelín platilo daň za ovce a ošípané. Z toho možno usúdiť, že obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom zvierat. Na okolitých kopcoch obrábali vinice. Obec platila dane zeámetu Hüszejna ben Mehmeda, tímáru Píra Mehmeda a tímáru budínskeho deftera, müteferrika a čaruša Mehmeda ben Aliho, teda fakticky bola ich majetkom.
Riadok 65:
V pestovaní hrozna pokračovali aj po páde osmansko-tureckej nadvlády. Podľa údajov z roku [[1746]] územie viníc meralo {{ha|15|m}}. Obrábanie viníc sa postupne rozširovalo, vznikali nové viničné sady. V roku [[1828]] bolo v obci 670 obyvateľov a 95 domov. Na začiatku storočia sa počet obyvateľov zvýšil na 785 a v obci bolo 153 domov.
O priebehu [[Slovenské povstanie|národnooslobodzovacích bojov]] v obci údaje nie sú, ale pri ceste vedúcej do Nevidzan stál prícestný kríž, ktorý bol postavený na pamiatku národnooslobodzovacích bojov roku [[1848]]. Zmenil sa však majiteľ obce, po roku 1848 upadal význam stolice. 29. novembra [[1852]] na základe cisárskeho verejného nariadenia bol tento útvar zrušený a obec sa dostala späť do rúk ostrihomského arcibiskupa. Elek Fényes v roku [[1851]] opísal obec takto: „Aha (
[[Prvá svetová vojna]] sa obce príliš nedotkla, ale na jej bojiskách padlo viacero občanov. Po roku [[1918]] sa obec stala súčasťou [[Prvá česko-slovenská republika|I. ČSR]] a jeho obyvateľstvo sa naďalej zaoberalo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V roku 1918 tu bolo založené futbalové družstvo. Horný
V roku [[1945]] sa obec stala opäť súčasťou ČSR. Obyvatelia maďarskej národnosti boli prechodne do roku 1948 zbavení občianskych práv a škôl. Vysídlenie do Česka a výmena obyvateľstva s Maďarskom sa ich nedotkli.
Po usporiadaní nepokojných povojnových pomerov začal nový prudký rozvoj obce. Po roku 1948 boli znovu otvorené školy s maďarským vyučovacím jazykom, v roku [[1952]] bola založená miestna organizácia Csemadoku, najvýznamnejšej tunajšej spoločensko-kultúrnej organizácie, ktorá rozvíja kultúrny a spoločenský život v obci a snaží sa zachovať jej ľudové tradície. V rokoch [[1950]]{{--}}1952 bola obec [[elektrifikácia|elektrifikovaná]] a v roku [[1957]] bolo založené miestne [[JRD]]. Neskôr bola postavená nová budova obchodu s pohostinstvom, vyrástlo mnoho nových rodinných domov v rámci individuálnej bytovej výstavby, spevnené a upravené cesty a chodníky. Horný
Samoty Munkáč, Harsány a Dušníky ležiace v chotári obce patrili pod správu stolice predialistov-zemanov ostrihomského arcibiskupstva vo Vrábľoch. V čase tureckej nadvlády Munkáč patril do ejáletu Nové Zámnky, náhije Tekov. V tom čase tu bývali traja predialisti. Teda Munkáč bola malou dedinou, ktorá za tureckých vojen spustla a bola obnovená iba ako majer ostrihomského arcibiskupstva.
Riadok 90:
== Šport ==
* TJ Družstevník Horný
== Školstvo ==
Riadok 105:
* ''Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storočia I.'', Nitra 1989.
* Pukkai L.: ''A HANZA szövetkezeti áruközpont Galánta'', Pozsony 1994.
* HORNÝ
| titul = Súpis pamiatok na Slovensku
| odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku
|