Horúčka: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo gram
Bez shrnutí editace
Riadok 27:
Pri horúčke je zvýšenie telesnej teploty dané nastavením termoregulačného centra v mozgu. Organizmus si  udržuje zvýšenú teplotu podľa neho a proti ochladzovaniu bojuje (na rozdiel od hypertermie, prehriatiu zvonka, kedy ochladzovanie vníma ako priaznivé). Je teda potrebné v prvom rade liekmi zmeniť nastavenie termoregulačného centra (čo pri prehriatí nefunguje, pretože termoregulačné centrum samo od seba proti zvýšenej telesnej teplote bojuje). Potom pomáha chladenie organizmu – ochladzovanie chladným vzduchom, vlažnou vodou (sprchou) a podobne. Bez ovplyvnenia termoregulačného centra sa pacient chladu bráni a pokusy o ochladenie pociťuje ako nepríjemné (naopak, chorí s horúčkou pociťujú príjemne podávanie horúcich nápojov, ktoré im trochu pomôžu dosiahnuť vyššiu telesnú teplotu a zbaviť sa obťažujúcej triašky). Potenie, ľudovo považované za spôsob zbavenia sa horúčky, je v skutočnosti spôsobom, ako sa organizmus zbavuje prebytočného tepla po zmene nastavenia termoregulačného centra liekmi, alebo odstránením pyrogénov z krvi.
 
Lieky, znižujúce telesnú teplotu pri horúčke sa nazývajú [[Antipyretikum|antipyretiká]]. Používa sa kyselina acetylsalicylová, paracetamol alebo ibuprofen (ale teplotu znižujú aj všetky protizápalové lieky, napr. aj diklofenak). Čo sa týka nežiaducich účinkov, sú to všetko pomerne bezpečné lieky, preto sú dostupné aj bez lekárskeho predpisu. Acetylsalicylová kyselina o niečo znižuje zrážanlivosť krvi, preto sa používa aj na prevenciu kardiovaskulárnych ochorení. Tento účinok sa prejavuje sotva rozpoznateľným predĺžením krvácania po bežných drobných poraneniach. Vážnejší môže byť sklon k vzniku vredov [[Žalúdok|žalúdka]] a [[dvanástorníkdvanástnik]]a u náchylných ľudí, pre ktorých sú určené zvláštne preparáty. U detí sa posledné desaťročia užívanie acetylsalicylovej kyseliny neodporúča pre možnosť vzniku (veľmi vzácneho)  [[Reyeho syndróm]]u<nowiki/>, ktorý môže byť ojedinele smrteľný (riziko je však nepatrné). Trochu paradoxne, ako liek prvej voľby sa zvykne odporúčať paracetamol, ktorý môže u malých detí vyvolať krvné ochorenia – [[Methemoglobinémia|methemoglobinémiu]] či  hemolytickú anémiu. Pri závažných poruchách funkcie [[Pečeň|pečene]] a pri predávkovaní môže spôsobiť aj smrteľnú otravu (toto sa týka predávkovania jednorazovým požitím viac, ako jedného balenia paracetamolu alebo ľudí s iným ťažkým ochorením pečene). Nežiaduce účinky ibuprofénu sa pri krátkodobom podávaní vyskytujú minimálne (poškodenie sliznice žalúdka a dvanástorníkadvanástnika).
 
Osobitný problém je horúčka u malých detí a zvlášť kojencov. U veľmi malých detí nebýva teplota do 38 °C závažná a netreba ju liečiť. Ale ľahšie, než u veľkých detí môže stúpnuť až nad 40 °C, kedy už dieťatku hrozia kŕče z teploty. Chladenie sprchou alebo studenými zábalmi (ich správna teplota je 25 °C) je dieťaťu určite nepríjemné a nemusí postačovať. K takémuto opatreniu sa treba uchýliť, až keď teplota stúpne nad 39 stupňov. Dovtedy mu treba dávať veľa piť, dobre ho poprikrývať a skúsiť lieky proti horúčke. Paracetamol sa smie bežne podávať dieťaťu až od 6 mesiacov, podľa niektorých informácii už od 3 mesiacov, ibuprofen od 3 mesiacov veku. Ďalšia liečba patrí do rúk lekára.