Wikipédia

Švajčiarsko: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Riadok 58:
}}
 
'''Švajčiarsko''' (po slovensky neoficiálne aj '''Helvécia''', po latinsky ''Helvetia''), dlhý tvar '''Švajčiarska konfederácia''', je vnútrozemský spolkový štát v juhozápadnej časti strednej [[Európa|EurópeEurópy]], ktorý susedí s [[Nemecko]]m, [[Francúzsko]]m, [[Taliansko]]m, [[Rakúsko]]m a [[Lichtenštajnsko]]m. Krajina má dlhodobú tradíciu politickej a vojenskej neutrality, ale tiež medzinárodnej spolupráce a je sídlom viacerých medzinárodných organizácií.
 
''Confœderatio Helvetica'' (CH), je latinský tvar dlhého oficiálneho názvu krajiny, používaný popri niektorom zo štyroch oficiálnych jazykov; skratka tohto názvu (ch) je používaná ako švajčiarsky medzinárodný kód, kód motorových vozidiel a ako internetová doména. Latinský názov „Confoederatio Helvetica“ znamená Helvétska konfederácia. Dlhé názvy používané vo francúzštine, taliančine a švajčiarskej rétorománčine možno preložiť ako Švajčiarska Konfederácia, zatiaľ čo nemecký názov Schweizerische Eidgenossenschaft znamená „prísažné spojenectvo“.
Riadok 96:
 
== Politika ==
Švajčiarsko je parlamentná spolková (konfederatívna) [[republika]] na čele s prezidentom. Pre Švajčiarsko je charakteristický politický systém, aký nenájdeme nikde inde v Európe a ani vona svete.
 
Dvojkomorový Švajčiarsky parlament, Federálne zhromaždenie, je na rozdiel od Spolkovej rady hlavným nositeľom moci. Obe komory, Rada štátov a Národná rada, majú vo všetkých ohľadoch rovnakú silu, vrátane legislatívnych právomocí. Dvesto-členná Národná rada je volená sčasti pomerným systémom a sčasti väčšinovým na štyri roky. Od roku 1971 majú volebné právo aj ženy, na kantonálnej až od roku 1990. Na schválenie zákona je potrebný súhlas oboch komôr parlamentu. Parlament však nehlasuje o dôvere k vláde.
Riadok 172:
== Geografia ==
{{Hlavný článok|Geografia Švajčiarska}}
Švajčiarsko so svojou rozlohou {{km2|41000}} je malou krajinou. Populácia krajiny je 8,4 milióna [[obyvateľ]]ov, hustota obyvateľstva je 184/km², čo je porovnateľné s americkým štátom [[Maryland]].
 
Švajčiarsko so svojou územnou rozlohou {{km2|41000}} patrí medzi menšie európske štáty. Povrch má najhornatejší zo všetkých štátov Európy. Tvoria ho tri povrchové celky: [[Švajčiarska Jura]], [[Švajčiarska plošina]] a [[Švajčiarske Alpy]]. Na území štátu sa nenachádzajú žiadne [[Nížina|nížiny]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=ZAŤKOVÁ|meno=Magdaléna|titul=Geografia Európy: tercia|vydanie=1|vydavateľ=Poľana|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=|strany=44,45}}</ref>
Vo Švajčiarsku rozpoznávame tri typy horských oblastí: [[Švajčiarska Jura]], Švajčiarska plošina a [[Švajčiarske Alpy]].
 
Švajčiarska Jura je úzke, {{km|250|m}} dlhé vápencové pohorie s výškou až {{mnm|1700|w}} Jura sa od Álp oddeľuje južne od [[Ženevské jazero|Ženevského jazera]] a tiahne sa oblúkom pozdĺž hranice s [[Francúzsko]]m .Pokrýva zhruba 10 % územia krajiny.
 
Pohorie Švajčiarske Alpy tvoria viac než tri pätiny (57 %) územia krajiny, patria prevažne k [[Západné Alpy|Západným Alpám]]. Tiahnu sa prevažne v od juhozápadu k severovýchodu. Rozdeľujú sa na severné a južné pásmo. Severnú časť Švajčiarskych Álp tvoria [[Bernské Alpy]] na západe a [[Glarnské Alpy]]. Južnú časť tvoria [[Penninské Alpy]], [[Ticinské Alpy]] a [[Bündnerské Alpy]]. Centrom Švajčiarskych Álp je masív sv. Gottharda. Najvyšším štítom Švajčiarskych Álp je [[Dufourspitze]] (''Dufourov štít'' {{mnm|4634}}). Pramenia tu viaceré európske rieky: [[Aare]], [[Rýn]], [[Rhôna (rieka)|Rhôna]] či [[Inn]].
 
Švajčiarska plošina pokrýva asi 37 % územia krajiny. Nachádza sa medzi Jurou a Alpami a medzi Ženevským a [[Bodamské jazero|Bodamským jazerom]]. V jej centre leží mesto [[Bern (mesto)|Bern]]. Jazerá, doliny a kopce na nej vznikli pôsobením [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovca]]. Táto [[pahorkatina]] je hospodárskym centrom krajiny.
 
=== FaunaPodnebie a flóravodstvo ===
V podnebí sa prejavuje väčší vplyv Atlantického oceána. Alpy predstavujú výrazné klimatické rozhranie medzi miernym podnebím atlantickým a teplým podnebím stredomorským. Priemerná teplota sa tu pohybuje okolo 11,5°C. Na celom území je dostatok zrážok (2400 mm ročne), ktoré sú vo veľhorských výškach aj v lete snehové. Nad snežnou čiarou sú preto rozsiahle oblasti trvalej snehovej pokrývky. Najteplejšie oblasti sú na juhu a juhozápade.<ref name=":0" />
 
Rieky sú významným bohatstvom krajiny, niektoré z nich sú splavné. Najdlhšia rieka je [[Rýn]]. Za národnú rieku sa pokladá [[Aare]] (295 km dlhá). Pre režim vodných tokov majú veľký význam horské [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovce]]. Jazerá najčastejšie vypĺňajú staré ľadovcové doliny. Najväčšie je [[Ženevské jazero|Ženevské]] (''Lac Léman'', 347 km<sup>2</sup>), ďalej [[Neuchâtelské jazero|Neuchatelské]] (216 km<sup>2</sup>), [[Bodamské jazero|Bodamské]] (''Bodonsee'', 171 km<sup>2</sup>) a [[Vierwaldstattské jazero|Vierwaldstattské]] (114 km<sup>2</sup>). Z ďalších jazier sú známe [[Zürišské jazero|Zürišské]] (89 km<sup>2</sup>) a najvyššie položené švajčiarske jazero [[Thunské jazero|Thunské]] (48 km<sup>2</sup>). Švajčiarsku patrí aj časť pohraničných jazier s [[Taliansko|Talianskom]] (Luganské, Maggiore).<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=GAJDOŠ|meno=Alfonz a KOL.|titul=Regionálna geografia Európy|vydanie=1|vydavateľ=Veda , vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=|strany=105- 116}}</ref>
 
=== Fauna a flóra ===
Švajčiarsku [[flóra|flóru]] možno zatriediť do troch pásiem, podľa nadmorskej výšky v ktorej sa vyskytuje.
 
# Do nadmorskej výšky {{mnm|600}} (na juhu až {{mnm|800}}) prevládajú zmiešané lesy. V tomto pásme sa darí aj [[vinič hroznorodý|vínnej réve]] a v najjužnejšom kantóne&nbsp;–&nbsp;[[Ticino (kantón)|Ticino]]&nbsp;–&nbsp;dokonca aj subtropickým rastlinám: [[Figovník|figovníky]], palmy, [[mandľa (rod)|mandľovníky]] a iné.
# Do výšky {{mnm|1200}} rastú listnaté lesy ([[buk (rod)|buky]], [[dub]]y, [[javor]]y) a od tejto výšky ihličnaté lesy ([[jedľa|jedle]], [[smrek]]y, [[smrekovec|smrekovce]], [[borovica|borovice]], [[limba|limby]]). V lesoch hojne rastú rôzne druhy húb.
# Vo výške 1&nbsp;600{{--}}{{mnm|2300}} vzácne rastie [[Borovica horská|kosodrevina]] a nad týmto pásmom už len trávy, mach, lišajníky a iné vysokohorské rastliny. Zvláštnosťou Švajčiarska je aj minimálny výskyt buriny.
 
Vo Švajčiarsku žijú [[kamzík vrchovský|kamzíky]], [[svišť|svište]], [[Dvojitozubce|zajace]], vysoká a srnčia zver, [[Sviňa divá|diviaky]], orly, supy a sokoly. Na juhu Švajčiarska žijú aj [[had]]y, jašterice, [[rys ostrovid|rysy]] a dokonca aj [[kozorožec|kozorožce]]. V horských potokoch a jazerách žijú mnohé druhy rýb, najpočetnejšie sú [[pstruh]]y. V nižších polohách v lesnom pásme žije [[rys ostrovid]] a [[Mačka divá|divá mačka]]. Lesy pokrývajú len asi štvrtinu rozlohy územia, sú chránené zákonom a nesmie sa zmenšovať ich rozloha.
 
Ochrana prírody a životného prostredia je v popredí záujmu štátu, ale aj starostlivosti všetkých obyvateľov. Najstarší (a súčasne druhý najstarší v Európe) je jediný Švajčiarsky národný park (169 km<sup>2</sup>) založený v roku [[1914]], ležiaci v Engadine v povodí horného Innu. Na území štátu sa nachádza množstvo prírodných rezervácií (napr. ''Kärpf'', ''Derborence'' a i.).
== Dopravná sieť ==
Vo Švajčiarsku je veľmi rozvinutá cestná aj železničná dopravná sieť. Cesty sú známe svojou kvalitou, a to nielen diaľnice, ale aj regionálne cesty nižších kategórií. Pravidelné autobusové spojenie je snáď do každej alpskej dedinky. Cesty vedú nielen po častých mostoch, ale najmä cez mnohé tunely, ktorých je snáď najviac v celej Európe. Železničná doprava je známa pohodlnosťou, rýchlosťou a najmä presnosťou. Nezabudnuteľným zážitkom je cesta známymi Alpskými expresmi. Po mnohých rozľahlých jazerách premávajú osobné lode ako miestna doprava.▼
 
== Ekonomika ==
Švajčiarsko jepatrí prosperujúcak najvyspelejším a [[Vyspelá krajina|najbohatším štátom]] sveta s vysokou životnou úrovňou obyvateľstva. Má prosperujúcu, stabilnástabilnú a modernámodernú trhová[[Trhová ekonomika|trhovú ekonomiku]] s [[HDP]], ktoré je vyššie ako HDP veľkých západoeurópskych krajín. Po dlhé obdobie dvadsiateho storočia bolo Švajčiarsko najbohatším štátom Európy s nie zanedbateľným náskokom. Ale od začiatku deväťdesiatych rokov sa jeho rast spomaľoval tak, že v roku 2005 kleslo na štvrté miesto, medzi európskymi krajinami s populáciou nad jeden milión, čo sa týka HDP na občana v PKS, za Írsko, Dánsko a Nórsko. Švajčiarsko je členom [[EFTA]].
 
=== DemografiaPoľnohospodárstvo ===
V poľnohospodárstve prevláda živočíšna výroba, najmä chov [[Hovädzí dobytok|hovädzieho dobytka]] na mlieko. Je rozšírený na horských lúkach a pasienkoch. Najúrodnejšie pôdy pre rastlinnú výrobu sú na Švajčiarskej plošine. Najviac sa pestujú [[obilniny]] (pšenica, jačmeň), [[zemiaky]] a [[cukrová repa]]. Zvláštnosťou je, že taký hornatý štát, akým je Švajčiarsko, vyniká medzi štátmi Európy v pestovaní [[Ovocie|ovocia]].<ref name=":0" />
 
=== Priemysel ===
Švajčiarsko nemá takmer žiadne nerastné suroviny. Všetky potrebné suroviny, vrátane fosílnych palív, farebných kovov a dreva, sa dovážajú. [[Priemysel]] sa preto zameriava na výrobky s malou spotrebou surovín, ktoré vyžadujú vysoko odbornú prácu. Je to najmä presné [[strojárstvo]] (výroba [[Hodinky|hodiniek]] značky Rolex, [[Šperk|šperkov]], meracích a optických prístrojov, písacích a počítačových strojov, elektronika). Dôležité postavenie má aj výroba liekov. [[Potravinárstvo]] spracúva mlieko na kvalitné [[Syr|syry]] (preslávený ementál) a vyrába svetoznáme [[Čokoláda|čokolády]] (najväčšie podniky [[Nestlé]] a [[Jacobs|Jacobs-Suchard]]). Všetky tieto výrobky Švajčiarsko aj vyváža.<ref name=":0" />
 
=== Doprava a cestovný ruch ===
▲Vo Švajčiarsku je veľmi rozvinutá cestná aj železničná dopravná sieť. Cesty sú známe svojou kvalitou, a to nielen diaľnice, ale aj regionálne cesty nižších kategórií. Pravidelné autobusové spojenie je snáď do každej alpskej dedinky. Cesty vedú nielen po častých mostoch, ale najmä cez mnohé tunely, ktorých je snáď najviac v celej Európe. [[Železničná doprava]] je známa pohodlnosťou, rýchlosťou a najmä presnosťou. Nezabudnuteľným zážitkom je cesta známymi Alpskými expresmi. Po mnohých rozľahlých jazerách premávajú osobné lode ako miestna doprava.
 
Moderná doprava a vysoká úroveň služieb vytvárajú veľmi dobré podmienky pre cestovný ruch. Poprednými strediskami v Alpách sú [[St. Moritz]], [[Zermatt]] a [[Davos]] s okolím, ako aj klimatické kúpele [[Lugano]], [[Locarno]] a ďalšie. Návštevníci obdivujú v celej krajine nádhernú prírodu, čisté a upravené prostredie, rozvinuté ubytovacie a stravovacie zariadenia. Z návštev miliónov turistov má štát každoročne veľký zisk.
 
== Obyvateľstvo ==
{{Infobox Jazyky krajiny
| krajina = Švajčiarska
Řádek 218 ⟶ 232:
}}
 
Vo Švajčiarsko dnes žije približne 8,5 milióna populácie. Priemerná hustota zaľudnenia dosahuje 206 obyvateľov/km<sup>2</sup>. [[Obyvateľstvo]] a sídla sú sústredené na Švajčiarskej plošine, najvýznamnejšie hospodárskej oblasti štátu. Hustejšie zaľudnená je aj oblasť [[Ženeva|Ženevy]]. Populácia je národnostne rôznorodá. Väčšinu obyvateľov tvoria tzv. nemeckí Švajčiari (resp. [[Nemci]], 65 %), ďalej francúzski Švajčiari (resp. [[Francúzi]], 18 %) a talianski Švajčiari (resp. [[Taliani]] 7 %).<ref name=":1" /> Pôvodní obyvatelia [[Retorománci]] (''Rumantsch'', 1 %) sú potomkovia dávnych obyvateľov východného Švajčiarska &nbsp;– Rétov a v súčastnosti predstavujú len národnostnú menšinu. Cudzinci tvoria približne 10 % z obyvateľstva krajiny. Sú prevažne z európskych krajín (prisťahovalci z bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávie]] 5 %, [[Turecko|Turci]] 0,6 %, [[Albánci]] 1,3 %, [[Španieli]] 1,1 % a iní).
 
Švajčiari sú [[Germáni|germánsky národ]] [[Europoidná rasa|europoidnej rasy]]. K ich prednostiam patrí usilovnosť, precízna práca a občianska disciplína.
 
=== Jazyk ===
Řádek 230 ⟶ 244:
Sloboda vierovyznania je garantovaná švajčiarskou ústavou (článok 15 Ústavy). Referendom v roku [[1973]] boli z ústavy vypustené články brániace [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskému rádu]] usadiť sa v krajine, ktoré boli súčasťou ústavy od roku [[1848]]. V krajine neexistuje oficiálna štátna cirkev, väčšina kantónov (okrem Ženevy a Neuchâtelu) však finančne podporuje buď Rímskokatolícku cirkev, Starokatolícku cirkev alebo Švajčiarsku reformovanú cirkev.
 
Zastúpenie príslušníkov jednotlivých vierovyznaní: [[Rímskokatolícka cirkev|rímski katolíci]] 41,82 %, [[kalvinizmus|švajčiarska reformovaná cirkev]] 33,04 %, iní [[protestantizmus|protestanti]] 1,94 %, [[Svedkovia Jehovovi]] 0,49 %, [[moslimovia]] 4,26 %, [[pravoslávna cirkev|pravoslávni]] 1,80 %, [[hinduizmus|hinduisti]] 0,38 %, [[židia]] 0,25 %, [[budhizmus|budhisti]] 0,25 %, [[Starokatolícka cirkev|starokatolíci]] 0,18 %, bez vyznania 11,11 % a iní.
 
=== Sídla ===
Hlavné mesto Švajčiarska je [[Bern]] (133 tisíc obyvateľov v roku [[2017]]). Najväčšie mesto, hospodárske a kultúrne stredisko je však [[Zürich]] (415 tis. obyv.), sídlo mnohých bánk, podnikov a medzinárodného obchodu. Pri Ženevskom jazere leží [[Ženeva]] (201 tis. obyv.), obchodné stredisko a sídlo medzinárodných inštitúcií. Dôležitú dopravnú polohu má prístav [[Bazilej]] (177 tis. obyv.).<ref name=":0" />
 
== Sviatky a prázdniny ==
Řádek 249 ⟶ 266:
 
== Kultúra ==
[[Súbor:Danse-helvetique-p1000764.jpg|náhľad|Ukážka ľudových tancov v [[Lausanne]]]]Švajčiarska [[kultúra]] vznikala na rozhraní okolitých kultúrnych oblastí, ktorými bola ovplyvnená. Časom sa však vyvinula ako samostatná kultúra. Niekedy je ťažké hovoriť o švajčiarskej kultúre ako o homogénnej, keďže sa sama delí podľa jazykových oblastí. Pre krajinu je typické najmä vzájomné ovplyvňovanie s [[Francúzsko|Francúzskom]], [[Nemecko|Nemeckom]] a [[Taliansko|Talianskom]], mnoho švajčiarskych umelcov je pokladaných v týchto krajinách za ich vlastných. ▼
[[Súbor:Danse-helvetique-p1000764.jpg|náhľad|Ukážka ľudových tancov v [[Lausanne]]]]
{{Hlavný článok|Kultúra Švajčiarska}}
 
▲Švajčiarska kultúra vznikala na rozhraní okolitých kultúrnych oblastí, ktorými bola ovplyvnená. Časom sa však vyvinula ako samostatná kultúra. Niekedy je ťažké hovoriť o švajčiarskej kultúre ako o homogénnej, keďže sa sama delí podľa jazykových oblastí.
 
Pre krajinu je typické najmä vzájomné ovplyvňovanie s Francúzskom, Nemeckom a Talianskom, mnoho švajčiarskych umelcov je pokladaných v týchto krajinách za ich vlastných. Vznik kultúrnych pamiatok v krajine mala spočiatku na svedomí cirkev, neskôr mešťania a patriciát, keďže krajina nebola na rozdiel od zvyšku Európy ovládaná feudálmi. Podporované bolo hlavne staviteľstvo (románske katedrály v Berne, Sione, Chure, Ženeve, gotická katedrála v Lausanne, renesančné kostoly v Ticine či radnice v Luzerne, Solothurne a Brigu, barokové kláštory v Einsiede a St. Gallene), cudzí stavitelia, priťahovaní i väčšou slobodou krajiny vybudovali krásne centrá miest ako Bern, Freiburg, Luzern či St. Gallen. ▼
 
Švajčiarsko prispelo podstatným dielom k rozvoju modernej architektúry (Le Corbusier, Mix Bill), maliarstva (Felix Vallotton, Paul Klee) a sochárstva (Alberto Giacometti, Jean Tinguely).
 
▲Pre krajinu je typické najmä vzájomné ovplyvňovanie s Francúzskom, Nemeckom a Talianskom, mnoho švajčiarskych umelcov je pokladaných v týchto krajinách za ich vlastných. Vznik kultúrnych pamiatok v krajine mala spočiatku na svedomí [[cirkev]], neskôr mešťania a patriciát, keďže krajina nebola na rozdiel od zvyšku Európy ovládaná feudálmi. Podporované bolo hlavnenajmä staviteľstvo ([[Románske umenie|románske]] [[Katedrála|katedrály]] v Berne, Sione, Chure, Ženeve, gotická katedrála v Lausanne, [[Renesancia|renesančné]] [[Kostol|kostoly]] v Ticine či radnice v Luzerne, Solothurne a Brigu, [[Barok|barokové]] [[Kláštor|kláštory]] v Einsiede a St. Gallene),. cudzíCudzí stavitelia, priťahovaní i väčšou slobodou krajiny, vybudovali krásne centrá miest ako [[Bern]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Freiburg]], [[Luzern]] či [[St. Gallen]]. Švajčiarsko prispelo podstatným dielom k rozvoju modernej architektúry ([[Le Corbusier]], [[Mix Bill]]), maliarstva ([[Felix Vallotton]], [[Paul Klee]]) a sochárstva ([[Alberto Giacometti]], [[Jean Tinguely]]).
Švajčiarska hudba nikdy nebola celosvetovo známa, v krajina sa však podobne ako na Slovensku vyvinula folklórna hudba spolu s ľudovými tancami typická pre jednotlivé regióny. Hudobným nástrojom zvláštnym pre Švajčiarsko je dychový nástroj ''alphorn'', v minulosti používaný pastiermi. Z tejto krajiny sú známi hudobníci, ako DJ Bobo, skupina Celtic Frost, ktorá položila základy metálu a tiež progresívni thrasheri Coroner.▼
 
=== Hudba ===
Čo sa týka literatúry, je rozdelené podľa jazykových oblastí na štyri časti: nemeckú, francúzsku, taliansku a rétorománsku. Jej vznik sa datuje do obdobia 15.&nbsp;–&nbsp;16. storočia. K najznámejším dielam švajčiarskej literatúry patrí dráma Viliam Tell od Friedricha Schillera. Zo Švajčiarska však pochádzali aj iní autori: [[Jean-Jacques Rousseau]] bol zo Ženevy, kritik a historik [[Jacob Burckhardt]], či ďalší spisovatelia ako [[Gottfried Keller]], [[Conrad Ferdinand Meyer]], [[Jeremias Gotthelf]] a [[Charles Ferdinand Ramuz]]. [[Hermann Hesse]] a [[Carl Spitteler]] získali za svoje diela Nobelovu cenu.▼
▲Švajčiarska hudba nikdy nebola celosvetovo známa, v krajina sa však podobne ako na Slovensku vyvinula folklórna hudba spolu s ľudovými tancami typická pre jednotlivé regióny. Hudobným nástrojom zvláštnym pre Švajčiarsko je dychový nástroj ''alphorn'', v minulosti používaný pastiermi. Z tejto krajiny sú známi hudobníci, ako [[DJ BoBo|DJ Bobo]], skupina [[Celtic Frost]], ktorá položila základy metálu a tiež progresívni thrasheri [[Coroner (skupina)|Coroner]].
 
=== Literatúra ===
V 20. storočí to boli najmä [[Friedrich Dürrenmatt]] a [[Max Frisch]].
▲Čo sa týka literatúry, je rozdelené podľa jazykových oblastí na štyri časti: nemeckú, francúzsku, taliansku a rétorománsku. Jej vznik sa datuje do obdobia 15.&nbsp;–&nbsp;16. storočia. K najznámejším dielam švajčiarskej literatúry patrí dráma Viliam Tell od Friedricha Schillera. Zo Švajčiarska však pochádzali aj iní autori: [[Jean-Jacques Rousseau]] bol zo Ženevy, kritik a historik [[Jacob Burckhardt]], či ďalší spisovatelia ako [[Gottfried Keller]], [[Conrad Ferdinand Meyer]], [[Jeremias Gotthelf]] a [[Charles Ferdinand Ramuz]]. [[Hermann Hesse]] a [[Carl Spitteler]] získali za svoje diela Nobelovu cenu. V 20. storočí to boli najmä [[Friedrich Dürrenmatt]] a [[Max Frisch]].
 
=== Média a veda ===
V krajine vychádzajú regionálne periodiká (taktiež podľa jazykových oblastí), ale i niekoľko celoštátnych, napríklad Neue Zürcher Zeitung. Švajčiarska verejná vysielacia spoločnosť ''SRG SSR idée suisse'' vysiela televízny program v jazykových mutáciách pre každú jazykovú skupinu (okrem rétorománskej) a rozhlasové programy (vrátane rétorománskej).
 
K známym vedcom žijúcim vo Švajčiarsku patril [[Albert Einstein]], ktorý sa do krajiny prisťahoval roku [[1895]] a občianstvo získal v roku [[1901]].
 
== Pozri aj ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Švajčiarsko“