|
| Deklinácia =
| Albedo = 0,99 ± 0,06
| Priemerná povrchová teplota = −222 °C, t. j. 51 K
| Jasnosť =
<!-- Atmosfericke vlastnosti -->
Objavil ho nemecko-britský astronóm [[William Herschel]] v roku [[1789]]. Mesiac bol pomenovaný podľa jedného z [[Gigant (mytológia)|gigantov]], [[Enkelados (mytológia)|Enkelada]], ktorého zahubila bohyňa [[Pallas Aténa]] tým, že na neho hodila ostrov [[Sicília (ostrov)|Sicília]]. Meno navrhol objaviteľov syn, astronóm [[John Herschel]] v roku [[1847]].
Enceladus obieha v riedkom vonkajšom [[prstence Saturna|Saturnovom prstenci]] známom ako [[prstenec E]] a [[Cassini (sonda)|sonda Cassini]] potvrdila, že dodáva materiál do tohto prstenca. Mesiac sa skladá sa najmä z [[ľad]]u, v dôsledku čoho má jeho povrch najvyššiu [[Albedo|odrazivosť]] spomedzi všetkých veľkých telies slnečnej sústavy. Doteraz vykazuje [[sopečná aktivita|sopečnú aktivitu]], ktorá sa prejavuje vo forme výtryskov ľadových [[gejzír]]ov – tzv. [[kryovulkanizmus]].<ref>{{Cite journal
| title = Cassini u Saturnu
| author = Jan Verfl
| volume = XXXVI
| issue = 2
}}</ref> Povrchová teplota je pomerne nízka a paradoxne väčšia na póloch, kde dosahuje 85 – 110 [[Kelvin|K]] ako na rovníku (80 K).<ref name="Kozmos2007" /> Najvyššie teploty boli namerané v blízkosti zlomov v ľadovej kôre a dosahovali viac než 110 K (−163 °C).<ref name="clanek2100" />
[[Súbor:Enceladus Tiger Stripes Up Close PIA06247.jpg|thumb|Tigrie pruhy – trhliny v ľadovej kôre]]
Na ľadovom povrchu je možné rozpoznať najmenej päť rôznych typov terénov: početné deformácie, trhliny a preliačiny, ale iba málo kráterov, mnohé pretvorené plastickým tečením povrchových vrstiev mesiaca. Niektoré oblasti sú posiate krátermi veľmi nahusto, kým iné neobsahujú skoro žiadne. To svedčí o odlišnom veku týchto oblastí.<ref name="uk" /> Najväčší kráter má priemer asi {{km|35|m}}. Na Encelade sú tiež mierne sa zvažujúce [[pohorie|pohoria]] s výškou do dvoch kilometrov.<ref name="uk" >{{Cite web
| url = http://www.kf.fpv.ukf.sk/OFyzike/VyskumVesmiru/NASASaturnAMesiace.html
== Prstenec E a ďalšie mesiace ==
[[Súbor:E ring with Enceladus.jpg|thumb|left|Enceladus s [[prstenec E|prstencom E]]]]
[[Prstenec E]] je vonkajší prstenec systému [[prstence Saturna|Saturnovych prstencov]] rozprestierajúci sa vo vzdialenostiach rovnajúcich sa trom až ôsmim polomerom Saturna, čo zodpovedá vzdialenosti 181 000{{--}}{{km|482000|m}} od stredu planéty. Tvoria ho extrémne malé častice s rozmermi okolo jedného mikrometra. Pozdĺž dráhy Enceladu, ktorý v prstenci obieha, je prstenec výrazne zjasnený.<ref name="Kleczek" /> Astronómovia predpokladajú, že častice do tohto širokého difúzneho prstenca dodáva práve Enceladus. Ľadové výtrisky z Encelada sú možno dokonca zodpovedné aj svetlé povrchy mesiacov Tethys, Mimas, Dione a Rhea. Vyvrhované častice ľadu v podobe miniatúrnych kryštálikov sa zarezávajú do ľadových povrchov týchto mesiacov vysokými rýchlosťami niekoľko km/s. Bez týchto ľadových čiastočiek by povrch mesiacov postupne zošedol v dôsledku bombardovania elektricky nabitými časticami [[slnečný vietor|slnečného vetra]].<ref name="život" >{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Martinek
| meno = František
| publishdate = 2015-11-01
}}</ref>
== Obývateľnosť =={{Hlavný článok|Hypotéza zriedkavej Zeme}}Existencia rozmanitej biosféry na Zemi nie je samozrejmá, ale závislá od množstva podporných podmienok. [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] definovala základné kritériá obývateľnosti ako: „väčšie oblasti s tekutou vodou, podmienky umožňujúce vytvorenie komplexných organických molekúl a energetický zdroj pre udržanie metabolizmu“.<ref>''"Goal 1: Understand the nature and distribution of habitable environments in the Universe"''. Astrobiology: Roadmap. NASA. [http://astrobiology.arc.nasa.gov/roadmap/g1.html]</ref> Z toho vyplýva, že [[obežná dráha]] [[Planéta|planéty]] okolo centrálnej [[Hviezda|hviezdy]] musí mať správnu vzdialenosť a kvôli udržateľnosti života aj približne kruhový tvar, aby voda nezamrzla alebo sa nevyparila. Táto podmienka býva nazývaná Goldilockov princíp alebo obývateľná zóna. Malé planéty nemôžu udržať život podobný nášmu z niekoľkých dôvodov. Ich nízka gravitácia neumožňuje udržanie atmosféry. Molekuly dosahujú [[úniková rýchlosť|únikovú rýchlosť]] a unikajú do vesmíru, k čomu im dopomáha aj [[hviezdny vietor]] a kolízie. V prípade tenkej atmosféry nie je dostatok hmoty na základnú [[biochémia|biochémiu]], majú slabú [[Tepelná izolácia|tepelnú izoláciu]], zle [[Tepelná vodivosť|vedú teplo]] cez svoj povrch (napríklad [[Mars]] je oveľa chladnejší ako Zem a teplotné výkyvy medzi dňom a nocou dosahujú až 80 °C), poskytujú slabú ochranu proti [[meteoroid]]om a radiácii. V prípade nízkeho [[Atmosférický tlak|atmosférického tlaku]] voda nemôže existovať v tekutom stave – teplotný rozsah, v ktorom je voda tekutá je menší pri nízkom tlaku. Menšie planéty majú vyšší pomer povrchu k objemu a preto majú tendenciu viac vyžarovať a strácať energiu a stávajú sa geologicky mŕtvymi, pričom povrch nie je pomocou [[vulkán]]ov, [[zemetrasenie|zemetrasení]] a [[tektonická aktivita|tektonickej aktivity]] zásobovaný život udržujúcimi materiálmi ani regulátormi teploty, ako sú skleníkové plyny na Zemi (napríklad CO<sub>2</sub>). [[Platňová tektonika]] nie je nutná len pre recyklovanie dôležitých chemických látok, ale aj zvyšovanie [[biodiverzita|biodiverzity]], environmentálnej komplexnosti a pomáha pri generovaní [[magnetické pole Zeme|magnetického poľa Zeme]]. Naša Zem má, zdá sa, práve správnu veľkosť na udržanie atmosféry aj na udržanie teplotného „[[Dynamo|dynama]]“ vo svojom [[Zemské jadro|jadre]] (navyše aj [[Rádioaktívny rozpad|rozpad rádioaktívnych prvkov]] prispieva k tvorbe planetárneho tepla). Mars je napríklad považovaný za geologicky mŕtvy.<ref>[http://csmres.jmu.edu/geollab/Fichter/PlateTect/heathistory.html ''"The Heat History of the Earth".'' Geolab. James Madison University]</ref> Štúdia z Harward-Smithovho centra pre astrofyziku tvrdí, že veľkosť Zeme pravdepodobne leží na spodnej hranici obývateľnosti. Ak by bola menšia, platňová tektonika by nemohla existovať. Hoci Venuša má 85 % hmoty Zeme, žiadnu platňovú tektoniku sa nepodarilo objaviť.<ref>''"Earth: A Borderline Planet for Life?".'' Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics. 2008 [http://www.cfa.harvard.edu/press/2008/pr200802.html]</ref>
== Možnosť života ==
[[Súbor:Cassini am Saturn.jpg|thumb|Kresba sondy Cassini so Saturnom v pozadí]]
| 