Protón: Rozdiel medzi revíziami

Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.<ref>Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/ </ref> Vychádza z pozorovania, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme. Známy vedec a popularizátor vedy Jiří Grygar zase píše:&nbsp;„Podíváme-li se„''Ak sa pozrieme do tabulektabuliek elementárníchelementárnych částicčastíc, zjistímezistíme, že hmotnosthmotnosť protonuprotónu je přibližně&nbsp;približne o 1 promile menšímenšia než hmotnosthmotnosť neutronuneutrónu. KdybyKeby však tento rozdílrozdiel bylbol pouzelen třikráttrikrát menší, nemohlynemohli by sesa neutronyneutróny spontánněspontánne měnitmeniť na protonyprotóny, takže většinaväčšina jadernýchjadrových přeměnpremien prvkůprvkov by sesa neuskutečnilaneuskutočnila. KdybyKeby bylbol naopak neutronneutrón třebanapr. jenlen o 1 promile méněmenej hmotný nežako protonprotón, rozpadlyrozpadli by sesa protonyprotóny na neutronyneutróny a vevo vesmíruvesmíre by nevzniklanevznikli vůbecvôbec žádnážiadne atomováatómové jádrajadrá!''“<ref> Grygar, J.: Vesmír jaký je. Mladá fronta. 1997</ref> [[Stephen Hawking]] k tomu poznamenal: „zákony„''zákony vedy ako ich poznáme v súčasnosti obsahujú mnoho základných čísel, ako napríklad veľkosť [[elektrický náboj|elektrického náboja]] [[elektrón]]u a pomer hmotností [[protón]]u a [[elektrón]]u... Pozoruhodný fakt je, že hodnoty týchto čísel sú veľmi dobre upravené tak, aby umožnili vývoj života.''“<ref>Stephen Hawking: ''Stručná história času.'' 1991</ref>