Operácia Uran: Rozdiel medzi revíziami

Zásobovanie Stalingradu leteckou cestou bolo neudržateľné. Nemci nemali v južnej časti krajiny pripravenú infraštruktúru na to aby v oblasti mohli operovať počas zimy veľké množstvá zásobovacích lietadiel. Čoskoro bola k bojaschopná iba malá časť z nich. Rovnako sovietska protilietadlová obrana a stíhačky spôsobovali nemeckým dopravným lietadlám ťažké straty. Nemci prišli o 266 [[Ju 52]], 42 [[Ju 86]], 165 [[He-111]], 9 [[Fw 200]], [[He-177]] a jeden [[Ju-290]]. Značná časť zvyšných strojov však nebola v dôsledku mrazu a chýbajúcemu technickému zabezpečeniu na letiskách bez krytých hangárov bojaschopná<ref>Winchester, Ch. ''Ostfornt. Hitler's War on Russia.'' Oxford : Osprey Pbl., 1998. s. 71-72</ref>. V prvej polovici decembra sa podarilo priviesť iba 20% potrebných zásob pre jednotky. Nemecké jednotky v kotli pociťovali nielen citeľný nedostatok [[pohonné hmoty|pohonných hmôt]] a [[munícia|munície]] bezpodmienečne nutných pre aktívne vedenie bojových operácií, ale aj nedostatok [[Potravina|potravín]] a [[zdravotnícke potreby|medicínskeho materiálu]].

 

 

Zvyšky nemeckých vojsk v Stalingrade sa nakoniec podarilo zničiť až 2. februára 1943. Sovietska protiofenzíva pri Stalingrade radikálne zmenila situáciu v južnej časti východného frontu a Nemcom sa len s ťažkosťami podarilo odvrátiť krach ich obrany v tomto úseku. Straty na oboch stranách boli obrovské. Vojská Osi, predovšetkým nemeckých spojencov boli takmer zničené. Nemci boli nútení prejsť do stavu totálnej vojny. Úspech operácie Uran mal nesmierny dopad na dianie na východnom fronte a bol predzvesťou pokračujúcich nemeckých neúspechov.