Smazaný obsah Přidaný obsah
MilanBA (diskusia | príspevky)
MilanBA (diskusia | príspevky)
Riadok 259:
Do polovice 20. storočia tento model už mal niekoľko nedostatkov: predovšetkým nedokázal vysvetliť, ako teleso, ktoré obsahovalo iba neveľké množstvo ľadu, mohlo mať žiarivé prejavy vyparujúcej sa pary po niekoľkých prechodoch perihéliom. V roku [[1950]] [[Fred Lawrence Whipple]] navrhol, že namiesto skalnatých objektov obsahujúcich málo ľadu, sú kométy ľadové objekty obsahujúce malé množstvo prachu a skaly. Tento model „špinavej snehovej gule“ bol rýchlo akceptovaný. Bol potvrdený, keď „armáda“ vesmírnych sond (vrátane sondy [[Európska vesmírna agentúra|Európskej vesmírnej agentúry]] [[Giotto (sonda)|Giotto]] a [[ZSSR|sovietske]] sondy [[Vega 1]] a [[Vega 2]]) preletela cez chvost Halleyho kométy v roku [[1986]], aby odfotografovala jadro a pozorovala prúdy vyparujúceho sa materiálu. Americká sonda [[Deep Space 1]] preletela popri jadre [[19P/Borrelly|kométy Borrelly]] [[21. september|21. septembra]] [[2001]] a potvrdila, že charakteristika Halleyho kométy je rovnaká aj pre ďalšie kométy.
 
Budúce vesmírne misie pridajú ďalšie detaily k našej predstave o zložení komét. Sonda [[Stardust]], ktorá odštartovala vo februári [[1999]] už zozbierala čiastočky komy kométy [[81P/Wild|Wild 2]] v januári [[2004]] a pristála so vzorkami na Zemi v januári [[2006]]. V roku [[2005]] sonda [[Deep Impact (sonda)|Deep Impact]] vypustila projektil, ktorý narazil do kométy [[9P/Tempel|Tempel 1]]. ImpkatorImpaktor vysielal údaje snímky približujúcej sa kométy až do okamihu tersne pred dopadom. Pri náraze na povrch kométy vytvoril kráter, ktorý skúmala samotná sonda, [[kozmický ďalekohľad|kozmické ďalekohľady]] ako aj observatóriá na Zemi. V roku [[2014]] európska sonda [[Rosetta (sonda)|Rosetta]] prekríži obežnú dráhu kométy [[67P/Churyumov-Gerasimenko|Churyumov-Gerasimenko]] a umiestni malý pristávací modul na jej povrch.
 
== Veľké kométy ==