Wikipédia

Kvark: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Stagnacia (diskusia | príspevky)
409 editací
aktualizácia, rozšírenie
Bez shrnutí editace
Značky: vrátenie odstránenie referencie
Riadok 14:
S rozvojom experimentálnej fyziky častíc po druhej svetovej vojne súviseli objavy dovtedy nepoznaných [[baryón]]ov a [[mezón]]ov. Množstvo objavených častíc viedlo k hypotéze, že ide o zložené častice.
 
V roku 1956 preto navrhol [[Šóiči Sakata]] teoretický model, podľa ktorého pozostávali tieto častice z [[protón]]ov, [[neutrón]]ov a [[lambda častica|lambda častíc]], ktoré boli v Sakatovom modeli považované za elementárne. O osem rokov neskôr [[Murray Gell-Mann]]<ref name="Gell-Mann1964"/> a nezávisle od neho [[George Zweig]]<ref name="Zweig">G. Zweig: ''An SU(3) Model for Strong Interaction Symmetry and its Breaking'' CERN Report No.8181/Th 8419</ref><ref name="Zweig2">G. Zweig: ''An SU(3) Model for Strong Interaction Symmetry and its Breaking II'' CERN Report No.8419/Th 8412</ref> formulovali teóriu, podľa ktorej hadróny pozostávajú z troch elementárnych častíc neskôr nazývaných kvarky. Spoločným rysom oboch teórii bolo klasifikovanie častíc podľa [[SU(3)]] symetrie. [[Murray Gell-Mann|Gell-Mann]] a [[George Zweig|Zweig]] na&nbsp; rozdiel od [[Šóiči Sakata|Sakatu]] predpovedali, že [[protón]]y, [[neutrón]]y a [[lambda častica|lambda častíce]] sú zložené. V roku 1964 [[Sheldon Lee Glashow]] a [[James Bjorken]]<ref name="Bjorken">B.J. Bjorken, S.L. Glashow: ''Elementary Particles and SU(4)'' in Phys. Lett. 11, 1964, 255-257</ref> rozšírili pôvodnú kvarkovú teóriu o štvrtý kvark nazývaný podľa kvantového čísla, ktoré nesie pôvabný (angl. charm) kvark (alebo kvark c).
 
Hlboko neelastické rozptylové experimenty na lineárnom [[Urýchľovač častíc|urychľovači]] v Standforde ([[SLAC]]) v roku [[1968]] preukázali, že [[protón]] pozostáva z menších bodových objektov. Tieto objekty sa stali známe ako [[partón]]y (pojem zavedený [[Richard Feynman|Richardom Feynmanom]]) a neskôr boli identifikované ako kvark u a kvark d.
Riadok 45:
[[Silná interakcia]] vysvetľuje priťahovanie sa resp. odpudzovanie sa kvarkov pomocou častíc nazývaných [[gluón]]y. Kvark nabitý jednou z farieb môže byť viazaný s antikvarkom nesúcim zodpovedajúcu antifarbu, tri kvarky nesúce rozdielne farby budú viazané tiež podobným spôsobom. V každom inom prípade bude systém nestabilný<ref name="The Moment of Creation">J.S. Trefil, G. Walters: ''The Moment of Creation'', Courier Dover Publications, 2004, strana 112, isbn=0486438139</ref>.
 
V rámci ''Termodynamiky silných interakcii'' je predpovedaný stav nazývaný [[kvark-gluónová plazma]], v ktorom sa nachádzajúce kvarky správajú ako kvázi voľné častice. Tento [[fázový prechod]] je očakávaný pri teplote zodpovedajúcej 200&nbsp; MeV a pri trojnásobnej hustote, ako majú jadrá atómov. [[Kvark-gluónová plazma]] ešte pozorovaná nebola, ale experimenty v [[CERN]]e a [[Brookhaven National Laboratory|Brookhavene]] poukázali na jej možnú existenciu.
 
=== Slabé interakcie a vôňa ===
Riadok 78:
| '''3''' || -2/3 || ''' -1''' || [[Bottomness|B']] = -1 || b || '''b''' || -1/3 || 4200 + 170/-70<ref name="Hmotnost"/>
|}
 
== Fine-tuned universe ==
{{Hlavný článok|Fine-tuned universe}}
Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.<ref>Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/ </ref> Vychádza z pozorovania, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme. Profesor Martin Rees uvádza 6 nezávislých konštánt, ktorých drobnú zmenu považuje za ničivú pre náš život, medzi nimi aj nastavenie sily elektromagnetickej interakcie. Podobne skúmanie produkcie uhlíka a kyslíka vo vesmíre prinieslo jeden z prvých impulzov pre hypotézu Fine-tuned universe. Produkcia uhlíka a kyslíka (základných prvkov potrebných pre komplexný život) je totiž úzko spojená s nastavením základných fyzikálnych konštátnt. Prebiehajúci výskum tejto problematiky priniesol jedno z najvýznamnejších potvrdení jemného vyladenia vesmíru v poslednej dobe. Podarilo sa dokázať, že aj nepatrná zmena hmotnosti ľahkých kvarkov a veľkosti elektromagnetickej interakcie by zmenila energiu Hoyleovho stavu uhlíka. Hviezdy by tak neboli schopné vyprodukovať potrebné množstvá uhlíka a kyslíka pre komplexný život.<ref>Evgeny Epelbaum, Hermann Krebs, Timo A. Lähde, Dean Lee, and Ulf-G. Meißner.: Viability of Carbon-Based Life as a Function of the Light Quark Mass. Phys. Rev. Lett. 110, 112502 (2013). http://prl.aps.org/abstract/PRL/v110/i11/e112502</ref> Podobne je to s mnohými inými fyzikálnymi konštantami.<ref>Collins, R.:THE FINE-TUNING DESIGN ARGUMENT. In: Michael J. Murray, ed. 1999. Reason for the Hope Within. Grand Rapids, MI: Eerdmans. xvi+429 pp. http://home.messiah.edu/~rcollins/Fine-tuning/FINETLAY.HTM </ref>
== Poznámky ==
# {{pozn|1}} vo fyzike častíc sa často ráta v tzv. [[Prirodzené jednotky|prirodzených jednotkách]] a napríklad hmotnosť sa udáva v násobkoch [[elektrónvolt]]ov (eV). Pričom 1&nbsp; MeV/c<sup>2</sup> zodpovedá približne hmotnosti 1,8&nbsp; ·&nbsp; 10<sup>−30</sup>&nbsp; kg.
 
== Referencie ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Kvark“