Taverník: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 11:
Za vlády [[Kapetovsko-anjouovská dynastia (staršia vetva)|Anjuovcov]] zaznamenali kráľovské mestá ďalší rozvoj, čím rástol aj význam taverníka. Taverník mal na starosti vyberanie [[Porta (daňová jednotka)|portálnej]] dane, zavedenej [[Karol I. (Uhorsko)|Karolom Róbertom]].
Z toho dôvodu sa funkcia stala zaujímavou pre vyššiu šľachtu, ktorá si začala nárokovať vymenovanie taverníka. V priebehu [[14. storočie|14. storočia]] sa funkcia taverníka mení na verejnoprávnu inštitúciu. Taverník ostal sudcom kráľovských miest, mal dozor nad mestskou samosprávou, ochraňoval mestá pred šľachtou. Dovtedajšie finančné úlohy taverníka prebrala nová profesia nazývaná [[hlavný pokladník|hlavný (kráľovský) pokladník]].
Tavernikálny súd (''iudicium tavernicalis'', ''sedes tavernicalis'') zasadal v sídle taverníka v [[Budín]]e. Ako prísediaci súdu boli šľachtici, pôsobiaci na kráľovskom dvore. Mestá od [[15. storočie|15. storočia]] neboli spokojné s tým, že o ich záležitostiach rozhodujú šľachtici a preto žiadali, aby prísediacimi boli zástupcovia miest. K tomu došlo za [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda Luxemburského]] v 20. rokoch 15. storočia. Osem [[Slobodné kráľovské mesto|slobodných kráľovských miest]] malo posielať dvoch alebo troch svojich zástupcov ako prísediacich na tavernikálny súd. Súd bol uznášania schopný ak sa ho zúčastnili minimálne zástupcovia piatich miest. Tavernikálny súd sa konal raz ročne. Mestá mali právo obísť tavernikálny súd a mohli sa obrátiť na súd kráľovskej prítomnosti, ktorému predsedal [[krajinský sudca]].
| |||