Kresťanstvo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Kontroverzia a kritika kresťanstva: Religionisticka kritika a faktografia, odkaz
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 59:
* Židia vo všeobecnosti veria, že kresťania nesprávne interpretujú pasáž zo starého zákona o príchode mesiáša (Daniel 9:25) s tým, že išlo o [[Kýros II.|Kýrosa II. Veľkého]]. Existujú však aj tzv. mesiánski židia, ktorí uverili, že asi 300 proroctiev Starého zákona sa splnilo v osobe Ježiša Krista.<ref>[http://www.messiahrevealed.org/]</ref>
* Moslimovia veria, že doktrína o presvätej Trojici je nekompatibilná s doktrínou [[monoteizmus|monoteistických náboženstiev]].
* V histórii náboženstva nepoznáme prípad, kedy by cudzokrajné náboženstvo od svojich ranných počiatkov a prvej konsolidácie násilne a úplne zdeštruovalo všetky pôvodné domorodé náboženstvá, ako tomu bolo v prípade šírenia kresťanstva v Európe. Otázkou je, či možno kresťanstvo považovať za náboženstvo, pretože každé náboženstvo má svojho vlastného boha, ale kresťanstvo má boha Tóry Jahveho, tak ako mal aj Ježiš a preto kánony vo všetkých denomináciách zahŕňajú aj tzv. Starý zákon a Ježiš ako historická osoba má v nepresných rodokmeňoch Evanjelií dokonca aj historického otca - Heliho. Kresťanstvo možno podľa religionistickej analýzy, v dobových fenoménoch nanebovstúpenia a deifikácie považovať za kult, síce cézarizovaný v hebrejskom prostredí.<ref>[http://www.filozofiaschmidt.wordpress.com Jozef Schmidt]. autorský článek v angličtine na stránkách wordpress, filozofie </ref>
 
Otázkou je, či možno kresťanstvo považovať za náboženstvo, pretože každé náboženstvo má svojho vlastného boha, ale kresťanstvo má boha Tóry Jahveho, tak ako mal aj Ježiš a preto kánony vo všetkých denomináciách zahŕňajú aj tzv. Starý zákon a Ježiš ako historická osoba má v nepresných rodokmeňoch Evanjelií dokonca aj historického otca - Heliho. Kresťanstvo možno podľa religionistickej analýzy, v dobových fenoménoch nanebovstúpenia a deifikácie považovať za kult, síce cézarizovaný v hebrejskom prostredí.<ref>[http://www.filozofiaschmidt.wordpress.com Jozef Schmidt]. autorský článek v angličtine na stránkách wordpress, filozofie </ref>
 
== Referencie ==