Rímska doba na Slovensku: Rozdiel medzi revíziami

Usudzuje sa, že situácia na barbarskom území nad stredným tokom [[Dunaj]]a bola napätá ešte pred samotným vypuknutím vojny a že ju udržiavali obratní rímski diplomati, kým [[Rimania]] viedli na blízkomBlízkom východeVýchode vojnu s [[Partovia|Partmi]] v r.rokoch [[162]] – [[166]]. Z východuVýchodu však rímske vojská zaviedlipriviezli do ríše mor, ktorý opisujú antickí historici ako strašný. A tak keď barbari, medzi nimi aj [[Markomani]] a [[Kvádi]], silnejšie udreli na rímsku hranicu práve na našom úseku, už v r.roku [[167]], alebo [[168]], podarilo sa im prelomiť obranu, poraziť rímske vojsko a vpadnúť hlboko na územie Rímskej ríše. Boli odrazení cézaromcisárom [[Marcus Aurelius|Marcom Aureliom]] a boje sa presunuli na dolný tok [[Dunaj]]a, kde sa ale Rimania iba bránili, čo sa im vypomstilo.

RokuV roku 171 barbari znova zaútočili a tentoraz sa dostali až do Itálie, kde zničili Opitergium ([[Oderzo]] v dnešnom Benátsku). [[Marcus Aurelius]] znova potiaholvytiahol s vojskom do vojny, barbarov vyhnal z Itálie a pri prechode cez [[Dunaj]] ich zastavil vojskom a obral ich o korisť, ktorú nazbierali. Tentoraz bol dôslednejší, a v druhej fáze markomanských vojen, ktorá trvala až do roku [[180]], sa bojovalo hlavne na barbarskom území, pričom [[Marcus Aurelius|Marcovi slúžiloAureliovi]] slúžil ako základňa vojenský tábor [[Carnuntum]]. Z tohto časuobdobia pochádza mnoho vojenských táborov a staníc na území Slovenska a celkovo za Dunajom aj[[Dunaj]]om v [[Rakúsko|Rakúsku]], čia na južnej Morave,. aleboPri napríkladprenocovaní najhlbšievojakov vII. našompomocnej území,légie pri [[Trenčín]]e (latinsky: Laugaritio) niekedy na prelome rokov 179/180 nechal legát légie Marcus Valerius Maximianus vyhotoviť známy [[Rímsky nápis v Trenčíne|nápis na trenčianskej]] skale]]. [[Marcus Aurelius]] mal plány zriadiť provincie Markomaniu a Sarmatiu, čím by sa možno aj časť územia Slovenska dostala do zväzku s [[Staroveký Rím|RímskejRímskou ríšeríšou]]. Nestihol ich ale dokončiť, lebo v roku 180 umrel. [[Marcus Aurelius|Aureliov]] nástupca cisár [[Commodus]] však tieto ambície nemal, po otcovej smrti uzavrel s barbarmi mier, stiahol posádky z barbarského územia a začal stredodunajský limitlimes poriadne opevňovať. Súčasťou tohto tzv. „Commodovho mieru“ bola aj dohoda, že Rímu pripadne pás územia 40 stádií od jeho hraníc (asi {{km|7,6|m}}), opevňovanie teda mohlo prebiehať aj na ľavom brehu Dunaja[[Dunaj]]a. [[Markomani]] a [[Kvádi]] museli ríši odovzdávať každoročne dávky obilia a nesmeli sa tiež bez dohľadu rímskych dôstojníkov zhromažďovať.