|
'''Vi di mt as om pr it eb e'''
{{pozri|mineráli|zlato (minerál)|chemickom prvku}}
{{Infobox Chemický prvok
| Farba infoboxu = prechodný prvok
| Protónové číslo = 79
| Prvok vľavo = 78
| Prvok vpravo = 80
| Prvok hore = 47
| Prvok dole = 111
| Vzhľad = žltý kov
| Obrázok = Gold-22790.jpg
| Emisné spektrá =
| Absorpčné spektrá =
| Séria = [[Prechodný prvok|prechodné prvky]], [[kov]]y, [[Mincový kov|mincové kovy]]
| Skupina = 11
| Perióda = 6
| Blok = d
| Atómová hmotnosť = 196.966569
| Atómový polomer = 144
| Atómový polomer vypočítaný =
| Kovalentný polomer = 136
| Kovový polomer = 146
| Van der Waalsov polomer = 166
| Iónový polomer = 137
| Iónový polomer pre ión = Au<sup>+</sup>
| Elektronegativita = 2.54
| Ionizačná energia1 = 890.1
| Ionizačná energia2 = 1980
| Ionizačná energia3 =
| Ionizačná energia4 =
| Oxidačné čísla = I, '''III'''
| Štandardný elektródový potenciál = 1.5
| Štandardný elektródový potenciál rovnica = Au<sup>3+</sup>/Au
| Skupenstvo = [[Pevná látka|pevné]]
| Hustota = 19.3
| Hustota kvapaliny = 17.3133333
| Teplota topenia = 1337.33
| Teplota varu = 3129
| Teplota sublimácie =
| Kritický bod teplota =
| Kritický bod tlak =
| Trojný bod teplota =
| Trojný bod tlak =
| Skupenské teplo topenia = 12.55
| Skupenské teplo varu = 324
| Tepelná kapacita = 25.418
| Tlak pary 1 = 1646
| Tlak pary 10 = 1814
| Tlak pary 100 = 2021
| Tlak pary 1000 = 2281
| Tlak pary 10000 = 2620
| Tlak pary 100000 = 3078
| Kryštálová sústava = [[Kubická sústava|kubická]], plošne centrovaná
| Magnetizmus = [[Diamagnetizmus|diamagnetický]]
| Elektrický odpor = 22.14
| Súčiniteľ tepelnej vodivosti = 318
| Tepelná rozťažnosť = 14.2
| Rýchlosť zvuku = 2030
| Youngov modul = 79
| Pružnosť v šmyku = 27
| Objemová pružnosť = 180
| Poissonova konštanta = 0.44
| Mohsova stupnica tvrdosti = 2.5
| Brinellova tvrdosť = 25
| CAS = 7440-57-5
| Izotopy = {{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo = 195
| Protónové číslo = 79
| Percentuálne zastúpenie =
| Polčas rozpadu = 186.10
| Polčas rozpadu jednotka = d.
| Rozpadový rad = [[Záchyt elektrónu|ε]]
| Energia rozpadu = 0.227
| Produkt rozpadu nukleónové číslo = 195
| Produkt rozpadu protónové číslo = 78
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo = 196
| Protónové číslo = 79
| Percentuálne zastúpenie =
| Polčas rozpadu = 6.183
| Polčas rozpadu jednotka = d.
| Rozpadový rad = [[Záchyt elektrónu|ε]]
| Energia rozpadu = 1.506
| Produkt rozpadu nukleónové číslo = 196
| Produkt rozpadu protónové číslo = 78
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo =
| Protónové číslo =
| Percentuálne zastúpenie =
| Polčas rozpadu =
| Polčas rozpadu jednotka =
| Rozpadový rad = [[Beta rozpad|β<sup>−</sup>]]
| Energia rozpadu = 0.686
| Produkt rozpadu nukleónové číslo = 196
| Produkt rozpadu protónové číslo = 80
}}
{{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 197
| Protónové číslo = 79
| Percentuálne zastúpenie = 100
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo = 198
| Protónové číslo = 79
| Percentuálne zastúpenie =
| Polčas rozpadu = 2.69517
| Polčas rozpadu jednotka = d.
| Rozpadový rad = [[Beta rozpad|β<sup>−</sup>]]
| Energia rozpadu = 1.372
| Produkt rozpadu nukleónové číslo = 198
| Produkt rozpadu protónové číslo = 80
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo = 199
| Protónové číslo = 79
| Percentuálne zastúpenie =
| Polčas rozpadu = 3.169
| Polčas rozpadu jednotka = d.
| Rozpadový rad = [[Beta rozpad|β<sup>−</sup>]]
| Energia rozpadu = 0.453
| Produkt rozpadu nukleónové číslo = 199
| Produkt rozpadu protónové číslo = 80
}}
| Izotopy poznámka =
| Commons = Category:Gold
}}
'''Zlato''' ([[latinčina|lat.]] ''aurum'') je [[chemický prvok]] v [[Periodická tabuľka|Periodickej tabuľke prvkov]], ktorý má značku '''Au''' a [[protónové číslo]] 79. Zlato je ušľachtilý žltý, stály a veľmi kujný kov známy už od staroveku. Je [[Elektrická vodivosť|elektricky]] aj [[Tepelná vodivosť|tepelne]] dobre vodivý. V prírode sa vyskytuje najmä v rýdzej forme. Vo svojich zlúčeninách sa vyskytuje s mocnosťou Au<sup>+3</sup> a Au<sup>+1</sup>.
Hydrometalurgický postup dobývania zlata z nízkoryzostných rúd predstavuje z ekologického hľadiska veľmi rizikový proces. Nasadenie kyanidových roztokov v tonových až stotonových množstvách predstavuje obrovské riziko v prípade, že dôjde k havárii. Príkladom môže byť katastrofálne zamorenie [[Dunaj]]a kyanidmi z [[Rumunsko|rumunskej]] hydrometalurgickej prevádzky v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]]. Výsledkom bola prírodná katastrofa – stovky ton mŕtvych rýb a ďalších živočíchov a porušenie životnej rovnováhy rozsiahleho územia na desiatky rokov. K haváriam podobného druhu došlo niekoľkokrát aj v juhoamerickej [[Brazília|Brazílii]], keď bola zamorená rieka [[Amazon]] a to nielen kyanidmi, ale aj ortuťou, ktorá sa používa pre tzv. amalgamačný spôsob ťažby. Nemožno zanedbať ani problémy s vhodným uložením tisíctonových množstiev vylúhovanej horniny. Jej poľnohospodárske využitie je v súčasnosti prakticky nemožné a tak tvorí iba odpad, ktorého sa ťažobná spoločnosť musí nejako zbaviť.
== Využitie tomáš vydaj to ty biela hlava ==
Zlato sa používa najmä na výrobu šperkov a to vo forme zliatin so [[striebro]]m, [[meď]]ou, [[zinok|zinkom]], [[paládium|paládiom]] či [[nikel|niklom]]. Samotné rýdze zlato je príliš mäkké a šperky z neho zhotovené by sa nehodili pre praktické použitie. Prímesi paládia a niklu navyše sfarbujú vzniknutú zliatinu – vzniká tak v súčasnosti dosť moderné ''biele zlato''. Obsah zlata v klenotníckych zliatinách alebo rýdzosť sa vyjadruje v [[karát]]och.
| 