Lesné hospodárstvo: Rozdiel medzi revíziami

Vznik [[ČR]] výrazne ovplyvňuje aj hospodárenie v lesoch. Zo Slovenska po skončení vojny prakticky odchádzajú všetci štátni zamestnanci, ktorí vykonávali svoju činnosť v službách [[Uhorska|Uhorska]]. Toto sa dotýka aj lesného hospodárstva, kde sa prejavuje nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov, a tento stav sa rieši príchodom štátnych zamestnancov z [[Čechy|Čiech]]. V [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] v roku 1919 končí svoju činnosť Vysoká škola banská a lesnícka, ktorá sa aj z celým profesorským zborom a podstatnou časťou vybavenia presunula do mesta Šoproň. Týmto zaniká vysokoškolské lesnícke vzdelávanie na Slovensku a v priestoroch už bývalej univerzity vzniká Československá štátna vyššia lesnícka škola. Vzniká aj nová organizačná štruktúra štátnych lesov, kde v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] je v roku 1919 vymenovaný Ing. Jozef Opletal za prvého generálneho riaditeľa Štátnych lesov a majetkov pri Ministerstve pôdohospodárstva v [[Praha|Prahe]]. V roku 1920 dosahuje výmera lesov na Slovensku 1 548 381 ha (31,7% lesnatosť) a z toho je 39,2% súkromných, 24,4% urbárskych, 19,3 % lesov štátnych, 11,9 % obecných a mestských a 5,2% cirkevných <ref>STOCKMANN, V. 2016: Dejiny lesníctva na Slovensku. s. 1022. Lesy Slovenskej republiky š.p. ISBN:978-80-972204-2-6</ref>. V priebehu ďalších rokov vplyvom pozemkovej reformy a zoštátnenia vzrastá podiel lesov vo vlastníctve štátu, čo sa prejavuje aj v zmene organizačnej štruktúry a názvu kedy od 01.01.1935 vzniká podnik Štátne lesy a majetky, ktoré patrili pod Ministerstvo zemědelství v Prahe. Na Slovensku správu lesov vo vlastníctve štátu zabezpečovali riaditeľstvá so sídlom v [[Solivar|Solivare]], [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]], [[Oravský Podzámok|Oravskom Podzámku]], [[Žarnovica|Žarnovici]] a [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. V rámci štátnych lesov bola celková ťažba v roku 1937 na úrovni 1 295 196 m³<ref><STOCKMANN, V. 2016: Dejiny lesníctva na Slovensku. s. 1022. Lesy Slovenskej republiky š.p. ISBN:978-80-972204-2-6</ref>. V roku 1936 výrazne pokročili aj práce na zriadenie Národného parku vo [[Vysoké Tatry|Vysokých Tatrách]], keď bol samotný projekt predložený na schválenie do parlamentu. Samotné vyhlásenie bolo odložené z titulu rozpadu Československa a II. svetovej vojny.