Verzia z 12:52, 17. január 2019 upraviť HakanIST (diskusia \| príspevky) 239 editací d Verzia používateľa AlmanacLiberationFront (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Matiia Značka: rollback ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:40, 28. september 2019 upraviť vrátiť Ciernik M (diskusia \| príspevky) 980 editací upload nového článku. Zrušil som označenie výhonok, aj keď tu toho veľa nie je... Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:Paralysis agitans-Male Parkinson's victim-1892.jpg\|náhľad\|Typický postoj pri chôdzi pacienta s Parkinsonovou chorobou]] '''Parkinsonova choroba''' je neurodegeneratívna choroba [[centrálna nervová sústava\|centrálnej nervovej sústavy]], ktorá priamo súvisí s ubúdaním [[neurón\|nervových buniek]] v časti [[mozog\|mozgu]] nazvanej [[substantia nigra]]. Je chronickou chorobou postihujúcou ľudí vo vyššom veku. Parkinsonova choroba je typická motorickými príznakmi: [[triaška\|triaškou]], [[hypokinéza\|hypokinézou]], svalovou rigiditou (stuhnutosťou), posturálnou nestabilitou a rovnako aj autonómnymi a duševnými poruchami. '''Parkinsonova choroba''' je pomaly progredujúce neurodegeneratívne ochorenie, postihujúce centrálny aj periférny nervový systém, ktoré sa prejavuje zhoršením motorických funkcií, s charakteristickým spomalením pohyblivosti, trasom, neskôr s psychickými príznakmi. Vyskytuje sa prevažne u starších ľudí, častejšie u mužov, postihuje asi 1% populácie vo veku 60 rokov. Súvisí s ubúdaním [[neurón\|nervových buniek]] v časti [[mozog\|mozgu]] [[substantia nigra]]. == Príčiny == V odbornej literatúre sa rozlišuje idiopatická Parkinsonova choroba, ktorej príčina dodnes nie je presne známa, predpokladá sa súbeh geneticky daných a enviromentálnych faktorov (uvažovalo sa o [[Mitochondria\|mitochondriálnej]] či [[Lyzozóm\|lyzozomálnej]] dysfunkcii, predpokladá sa anomália presynaptického [[Proteín\|proteínu]] alfa-synukleínu, ktorý reguluje presynaptické uvoľňovanie [[Dopamín\|dopamínu]]). Ďalej sa rozlišuje parkinsonský syndróm pri neurodegeneratívnych ochoreniach (multisystémová atrofia, progresívna supranukleárna obrna, kortikobazálna degenerácia, [[demencia s Lewyho telieskami]]) a sekundárny symptomatický parkinsonizmus, spôsobený liekmi, toxínmi, úrazmi, cievnymi ochoreniami alebo [[Hydrocefalus\|hydrocefalom]]. == Príznaky a diagnostika == Parkinsonova choroba a parkinsonské syndrómy sa prejavujú typickým trasom, spomalením pohyblivosti, ďalej poruchami chôdze a rovnováhy. Ďalšími príznakmi sú poruchy správania v spánku, strata čuchu, psychické zmeny - [[Depresia (psychológia)\|depresia]], [[úzkosť]], [[Halucinácia\|halucinácie]], v konečnom štádiu sa vyskytujú [[Psychóza\|psychotické]] poruchy a [[demencia]]. Bývajú poruchy dýchania v spánku, poruchy prehĺtania a črevnej pohyblivosti - zápcha. Diagnóza sa stanovuje na základe klinických príznakov, ktoré sú spočiatku nenápadné, ale v priebehu rokov sa zhoršujú. Pri stanovení diagnózy Parkinsonovej choroby sa používajú diagnostické kritéria, medzi ktorými sú najdôležitejšie zmienené motorické prejavy a zohľadňujú sa aj početné exkluzívne (spochybňujúce, resp. vylučujúce) kritéria a podporné kritéria (napr. reakcia na liečbu). Vyskytuje sa aj atypická Parkinsonova choroba s rýchlym rozvojom závažných príznakov a neuspokojivou odpoveďou na lieky a formy so začiatkom v mladosti, ktoré majú často podklad v [[Genetika\|genetickej]] abnormalite. U pacientov sa až v pokročilom štádiu nachádzajú zmeny na mozgu pri vyšetrení [[CT\|počítačovou tomografiou]] (CT) a [[MRI\|nukleárnkou magnetickou rezonanciou]] (MRI), tieto však slúžia skôr na rozlíšenie rôznych druhov a príčin parkinsonizmu, prípadne odlíšenie od iných chorôb centrálnej nervovej sústavy. == Liečba == Choroba je nevyliečiteľná, v súčasnosti je možné len zmierňovať jej príznaky, a to spočiatku úspešne, neskôr efekt liečby klesá. U väčšiny pacientov postačujú lieky, ktorých je známych niekoľko skupín: levodopa a karbidopa, agonisti dopamínových receptorov, amantadín, anticholinergiká, inhibítory COMT (katechol-O-methyltransferázy). Pri nedostatočnom účinku sa zvažuje podávanie kontinuálnej infúzie levodopy pomocou infúznej pumpy sondou priamo do [[Dvanástnik\|dvanástorníka]], hlboká mozgová stimulácia, alebo neurochirurgický výkon. == Prognóza == Ochorenie je v súčasnosti nevyliečiteľné, progresívne, pacienti v pokročilom štádiu ochorenia sú ohrození komplikáciami a odkázaní na pomoc druhej osoby. == Zdroje == * Kušnírová Alice, Straka Igor, Valkovič Peter: ''Ako diagnostikovať Parkinsonovu chorobu v ambulancii všeobecného lekára.'' Solen Bratislava, Via Practica 2016, 13(6), str. 256 - 258. Dostupné online: http://www.solen.sk/pdf/391a06a55c7782b86cdd9678a922f75f.pdf * Článok ''Parkinsonova nemoc/PGS.'' Wikiskripta, aktualizovaný 16.3.2019, citovaný 28.9.2019 https://www.wikiskripta.eu/w/Parkinsonova_nemoc/PGS * Škorvánek, Matej: ''Extrapyramídové ochorenia CNS.'' Dostupné online: https://www.upjs.sk/public/media/11491/Extrapyramidove%20ochorenia%20CNS.pdf * Kollárová, Katarína, Ressner, Pavol, Kaňovský, Petr: ''Genetika Parkinsonovej choroby''. Solen Bratislava, Neurológia pre prax, 2007; 6: str. 354 – 358. Dostupné online: http://www.neurologiapreprax.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=2846&magazine_id=3 == Iné projekty == {{projekt\|commons=Category:Parkinson's disease}} [[Kategória:Choroby nervového systému]] ~~{{Medicínsky výhonok}}~~ [[Kategória:Choroby nervového systému]]

Parkinsonova choroba: Rozdiel medzi revíziami