Ivan Pietor: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
drobná úprava
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d Karlova univerzita, v zmysle disk.
Riadok 36:
| Miesto úmrtia = [[Trenčín]], [[Československá socialistická republika]]
| Politická strana = [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]]<br />[[Strana slovenskej obrody]]
| Alma mater = Právnická fakulta [[KarolovaKarlova univerzita|KarolovejKarlovej univerzity]]
| Profesia = [[advokát]], [[politik]]
| Manželka = Mária Murtinová<!-- <small>(od doplnrok)</small> -->
Riadok 53:
Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine (v súčasnosti už Martin). Pochádzal z významnej rodiny. Jeho starý otec [[Ambro Pietor]] bol novinár, politik, národnokuktúrny pracovník a spoluzakladateľ [[Národnie noviny|Národných novin]]. Jeho otec Miloš Pietor st. bol divadelníkom a redaktorom novín Národný hlásnik. Jeho sestrou bola známa herečka [[Naďa Hejná]]. Jeho syn bol známy slovenský režisér [[Miloš Pietor (1933)|Miloš Pietor ml.]], vnuk Miloš Pietor najml. je scénograf a architekt a pravnučka je moderátorka Mária Chreneková-Pietrová.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://kultura.pravda.sk/divadlo/clanok/27730-reziser-milos-pietor-zomrel-pred-20-rokmi/|titul=Režisér Miloš Pietor zomrel pred 20 rokmi|dátum prístupu=2017-01-07|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=}}</ref> <ref name=tera>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Máloktorá rodina ovplyvnila život Slovenska tak ako Pietorovci | url = http://www.teraz.sk/kultura/maloktora-rodina-ovplyvnila-zivot-slo/273734-clanok.html | vydavateľ = teraz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
 
V roku 1926 úspešne absolvoval štúdium práva na Právnickej fakulte [[KarolovaKarlova univerzita|KarolovejKarlovej univerzity]]. Už počas štúdii sa začal angažovať. Bol členom akademického spolku Detvan a Ústredného zväzu česko-slovenského študentstva. V roku 1927 získal titul [[doktor práv]] (JUDr.). Po skočení štúdia sa stal kandidátom advokácie{{#tag:ref|V súčasnosti je ekvivalentom kandidáta advokácie už [[advokátsky koncipient]].|group=pozn}}. Od roku 1930 začal pôsobiť ako [[advokát]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Advokátom bol do roku 1945. Počas existencie [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] sa podieľal na odbojových aktivitách a pomáhal [[Židia na Slovensku|Židom]]. Stal sa blízkym spolupracovníkom [[Vavro Šrobár|Vavra Šrobára]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.noveslovo.sk/c/Vavro_Srobar_osudove_prevraty_1918_1944_1948_2|titul=Vavro Šrobár – osudové prevraty – 1918 – 1944 ­– 1948|dátum prístupu=2017-01-07|vydavateľ=noveslovo.sk|dátum vydania=}}</ref> Ako člen ilegálneho odboja sa podieľal na prípravách [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Tu aktívne organizoval rozdeľovanie vojakov a zaraďovanie zahraničných odbojárov do povstania. Následne sa stal poslancom povstaleckej [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]]. Od 1. septembra 1944 bol členom úplne prvého [[Zbor povereníkov Slovenskej národnej rady od 1. septembra 1944 do 4. septembra 1944|Zboru povereníkov]]. Tu sa stal povereníkom pravosúdia, teda spravodlivosti, pričom túto funkciu vykonával spoločne s komunistom [[Jozef Šoltész|Jozefom Šoltészom]]. Na tomto poste však bol iba 5 dní, následne pôsobil do 23. októbra 1944 ako zástupca povereníka spravodlivosti, ktorým zostal už iba Jozef Šoltész. Po potlačení povstania sa musel skrývať, pôsobil tiež ako člen partizánskej skupiny. Od 21. februára 1945 začal pôsobiť ako zástupca povereníka pre veci vnútorné [[Gustáv Husák|Gustáva Husáka]]. Bol poslancom dočasného Národného zhromaždenia<ref name=prNZ>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prozatimní Národní shromáždění republiky Československé | url = http://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?id=3243&org=287 | vydavateľ = Poslanecká sněmovna Parlamentu ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-07 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> a Ústavodarného Národného zhromaždenia. Pôvodne bol členom [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. Bol súčasťou jej vedenia a patril ku katolíckemu krídlu strany. Napriek svojmu negatívnemu postoju ku komunizmu presadzoval miernejší prístup ku [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]] ([[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]). Z tohto dôvodu bol z Demokratickej strany vo februári 1948 vylúčený. Neskôr sa stal členom [[Strana slovenskej obrody|Strany slovenskej obrody]].<ref name=úsNZ>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ústavodárné Národní shromáždění republiky Československé | url = http://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?id=3243&org=286 | vydavateľ = Poslanecká sněmovna Parlamentu ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-07 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> <ref name=SAK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Rudolf Manik | odkaz na autora = | titul = Povojnové exponovanie sa advokátov v ČSR | url = | vydavateľ = Slovenská advokátska komora | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
 
4. apríla 1945 sa stal súčasťou prvej slobodnej česko-slovenskej [[Prvá vláda Zdeňka Fierlingera|vlády Zdeňka Fierlingera]], kde pôsobil ako minister vnútorného obchodu. Na tomto poste pokračoval bez prerušenia od 6. novembra 1945 aj v [[Druhá vláda Zdeňka Fierlingera|druhej vláde Zdeňka Fierlingera]]. 2. júla 1946 bol vymenovaný za ministra dopravy v prvej vláde [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]]. V roku 1947 patril medzi ministrov, ktorí hlasovali za udelenie milosti bývalému prezidentovi Slovenského štátu [[Jozef Tiso|Jozefovi Tisovi]]. Patril medzi ministrov, ktorí podali 20. februára 1948 demisiu. Po [[Februárový prevrat|komunistickom prevrate]] odišiel z politického života. Začal pracovať vo výrobe bratislavských Kovorobných a strojárenských závodov. Potom začal pracovať ako podnikový právnik. Napriek tomu sa stal terčom nového komunistického režimu. V roku 1952 mu bol v rámci Akcie B znárodnený všetok majetok. Bol prinútený sa vysťahovať do obce [[Žikava]] pri [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]]. Od tejto doby pracoval ako robotník v tehelni v Zlatých Moravciach. Neskôr v roku 1955 mu bolo umožnené žiť v Trenčíne.<ref name=tera>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Máloktorá rodina ovplyvnila život Slovenska tak ako Pietorovci | url = http://www.teraz.sk/kultura/maloktora-rodina-ovplyvnila-zivot-slo/273734-clanok.html | vydavateľ = teraz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V Trenčíne pracoval ako podnikový právnik v podniku Odevné závody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.trencan.6f.sk/0070-Pravnici.html|titul=PRÁVO A PRÁVNICI V TRENČÍNE|dátum prístupu=2017-01-07|vydavateľ=trencan.6f.sk|dátum vydania=}}</ref> Bol nositeľom viacerých domácich, ako aj zahraničných ocenení. Okrem iného Radu Slovenského národného povstania I. triedy, poľského vyznamenania [[Rad Polonia Restituta|Polonia restituta]], či francúzskeho Vojenského kríža. Bol taktiež [[Rad čestnej légie|Rytierom radu Čestnej légie]].<ref name=SAK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Rudolf Manik | odkaz na autora = | titul = Povojnové exponovanie sa advokátov v ČSR | url = | vydavateľ = Slovenská advokátska komora | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
Riadok 67:
{{DEFAULTSORT:Pietor, Ivan}}
[[Kategória:Slovenskí právnici]]
[[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Karlovej univerzity]]
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Povereníci spravodlivosti]]