Protón: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 2 290 bajtov ,  pred 1 rokom
chýba zhrnutie úprav
Značka: odstránenie referencie
| [[Pokojová energia]]: || 938,271 998 (38) MeV
|-
| [[Camptonov efekt]]: || 1,321&nbsp; 409&nbsp; 8555 (88)⋅10<sup>−15</sup>&nbsp; [[Meter|m]]
|-
| [[Magnetický moment]]: || 1,410&nbsp; 606&nbsp; 633 (58)⋅10<sup>−26</sup>&nbsp; [[Joule|J]]&nbsp; [[Tesla (Einheit)|T]]<sup>−1</sup>
|-
| [[g-Faktor]]: || 5,585 694 701 (56)
|}
 
'''Protón''' ('''p<sup>+</sup>''', '''H<sup>+</sup>''') (z [[grécke jazyky|gréčtiny]] protos&nbsp; &nbsp; ''prvý'') je [[subatomárna častica]] v jadre [[atóm]]u.
 
Protón je považovaný za stabilnú časticu, podľa niektorých teórií sa ale môže rozpadať s [[polčas rozpadu|polčasom rozpadu]] vyše 10<sup>35</sup> rokov. Overenie tejto [[hypotéza|hypotézy]] je stále mimo rozlišovacie schopnosti súčasných experimentálnych zariadení a prípadný rozpad protónu preto nemohol byť doteraz pozorovaný. Jadrom najbežnejšieho [[izotop]]u [[vodík]]u je jediný protón. Ostatné atomárne jadrá sa skladajú z protónov a [[neutrón]]ov priťahovaných k sebe silnou interakciou. Protónové číslo určuje chemické vlastnosti [[atóm]]u ako chemického prvku.
Protón ako časticu zaraďujeme medzi [[baryón]]y a skladá sa z dvoch [[kvark]]ov ''u'' a jedného ''d'', ktoré sa priťahujú silnou [[interakcia|interakciou]], sprostredkovanou [[gluón]]mi. [[Antičastica]] protónu je [[antiprotón]], ktorý má rovnako veľký náboj, len opačného znamienka.
 
Pretože [[elektromagnetická sila]] je rádovo silnejšia ako [[gravitačná sila]], musí byť náboj protónu rovnako veľký ako náboj [[elektrón]]u, inak by celková kladná či záporná odpudivosť (podľa toho, ktorý by bol väčší&nbsp; &nbsp; atómy by neboli elektricky neutrálne) spôsobila viditeľnú rozpínavosť [[vesmír]]u a telies priťahovaných k sebe [[gravitačná sila|gravitačnou silou]] ([[planéta|planét]], [[hviezda|hviezd]], a podobne).
 
V [[chémia|chémii]] a v [[biochémia|biochémii]] je protón aj označenie pre [[ión (častica)|ión]] [[vodík]]a.
 
== História ==
Protón objavil [[Ernest Rutherford]] v roku [[1918]]. Pozoroval, že [[alfa častica]] vystrelená do plynného [[dusík]]a sa v jeho oscilačnom detektore javí rovnako ako jadro vodíka. Rutherforf určil, že zdrojom jadier [[vodík]]a musí byť [[dusík]] a preto musí obsahovať jadro vodíka. Myslel si, že jadrá vodíka, o ktorých vedel, že majú atómové číslo 1, sú elementárne častice. Preto ich pomenoval protón, podľa gréckeho ''protos''&nbsp; &nbsp; prvý.
== Fine-tuned universe ==
{{Hlavný článok|Fine-tuned universe}}
Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.<ref>Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/</ref> Vychádza z pozorovania, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme. Známy vedec a popularizátor vedy Jiří Grygar zase píše: „''Ak sa pozrieme do tabuliek elementárnych častíc, zistíme, že hmotnosť protónu je približne o 1 promile menšia než hmotnosť neutrónu. Keby však tento rozdiel bol len trikrát menší, nemohli by sa neutróny spontánne meniť na protóny, takže väčšina jadrových premien prvkov by sa neuskutočnila. Keby bol naopak neutrón napr. len o 1 promile menej hmotný ako protón, rozpadli by sa protóny na neutróny a vo vesmíre by nevznikli vôbec žiadne atómové jadrá!''“<ref>Grygar, J.: Vesmír jaký je. Mladá fronta. 1997</ref> [[Stephen Hawking]] k tomu poznamenal: „''zákony vedy ako ich poznáme v súčasnosti obsahujú mnoho základných čísel, ako napríklad veľkosť [[elektrický náboj|elektrického náboja]] [[elektrón]]u a pomer hmotností protónu a [[elektrón]]u... Pozoruhodný fakt je, že hodnoty týchto čísel sú veľmi dobre upravené tak, aby umožnili vývoj života.''“<ref>Stephen Hawking: ''Stručná história času.'' 1991</ref>
 
Medzi najdiskutovanejšie a najskúmanejšie nastavenia patrí sila základných fyzikálnych interakcií a hmotnosť [[elementárna častica|elementárnych častíc]]. Fyzici tvrdia, že tieto parametre štandardného modelu zostávajú ako jedny z najlepšie pochopených a najpôsobivejších prípadov „jemne vyladeného vesmíru“.<ref> Barnes. L.A.: The Fine-Tuning of the Universe for Intelligent Life. 2011. http://arxiv.org/pdf/1112.4647v1</ref>
 
== Technologické využitie ==
Protóny majú vlastnosť [[spin]], ktorá bola objavená pomocou [[nukleárna magnetická rezonančná spektroskopia|nukleárnej magnetickej rezonančnej spektroskopie]]. Pri NMR sa [[magnetické pole]] využíva k detegovaniu zatienenia okolo protónov v jadre látky, ktoré spôsobuje okolitý mrak [[elektrón]]ov. Vedci z neho môžu získať informácie o usporiadaní molekulárnej štruktúry látky.
 
Zámer využívať vlastnosti urýchlených protónov v medicíne na liečbu onkologických ochorení predložil Robert. R. Wilson v roku 1946. Táto idea bola prvýkrát uskutočnená v roku 1954 v Berkeley. Na Slovensku by mal zavedeniu protónovej terapie pomôcť projekt [[Cyklotrónové centrum Slovenskej republiky|Cyklotrónového centra Slovenskej republiky]].<ref>Hanula, M, Ružička, J, 2007, Proton Therapy of Tumours and the Possibilities of Its Introduction in the Slovak Republic, Acta Physica Universitatis Comenianae, Vol. XLVIII-XLIX, Number 1&2 (2007&nbsp; &nbsp; 2008) 143&nbsp; &nbsp; 160</ref>
 
== Antiprotón ==