Operácia Barbarossa: Rozdiel medzi revíziami

Zatiaľ čo sa úporne bojovalo pri Smolensku a Kyjeve, [[Hitler]] na bojovej porade na veliteľstve armádnej skupiny Stred váhal či je dôležitejšie udrieť najprv na zvyšok Ukrajiny a dosiahnuť [[Donbas]], alebo vyraziť na Moskvu. Generáli považovali za hlavný cieľ Moskvu.<ref>{{Knižná referencia|autor=[[Erich von Manstein|Manstein, E. von]]|názov=''Ztracená vítezství svazek I'' ISBN 80-7217-429-0|mesto=Brno|vydavateľstvo=Jota|rok=2006|strana=244&nbsp;–&nbsp;245}}</ref> Ich argumentmi bolo to, že Moskva je okrem politického a ekonomického centra ZSSR i dôležitou dopravnou križovatkou. Po jej strate by sa sovietska obrana rozpadla na 2 časti a sovietske velenie by už nebolo schopné si udržať kontrolu ani efektívne viesť bojové operácie. Napriek tomu sa Hitler rozhodol, že dôležitejší bude [[Kyjev]], [[Charkov]] a [[Krym]], a až po ich obsadení vydal rozkaz k útoku na Moskvu, takzvanú smernicu č. 35. Jeho generáli dostali následne možnosť sústrediť všetky svoje ozbrojené sily na cieľ, ktorému prikladali najvyššiu dôležitosť. [[30. september|30. septembra]] sa začala [[bitka o Moskvu]]. Pád [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] bol podľa všetkého predo dvermi. Hitlerovská 9. a 4. armáda, podporované 3. a 4. tankovou skupinou najprv vyradili sovietske vojská brániace sa pri [[VjazmaViazma|VjazmeViazme]]. Zajali pri tom údajne ďalších 660 000 vojakov 19., 20., 24. a 32. armády. [[VjazmaViazma]] padla [[7. október|7. októbra]], [[Briansk]] [[8. október|8. októbra]] a [[14. október|14. októbra]] [[Hermann Hoth|Hothove]] tanky obsadili [[Tver|Kalinin]].

Nemci obsadením Brianska a Viazmy zničili celú 1. líniu sovietskej obrany. Sovietske sily v danom úseku frontu zostali početne oveľa slabšie ako ich protivník a chýbali im prostriedky na vedenie mobilnej vojny, hlavne tanky. V Moskve najprv prepukla panika. Ľudia sa obávali, že mesto bude obkľúčené. Čiastočne tomu dopomohla evakuácia sovietskej vlády do [[Kujbyšev]]a. Na druhej strane samotný [[Josif Vissarionovič Stalin]] zostal v meste aby sa podieľal na riadení vojenských operácií. [[19. október|19. októbra]] vyhlásili Moskvu za obliehané mesto, okolo mesta sa urýchlene budovali obranné línie, protitankové zátarasy a priekopy. Horečne sa organizovali nové sily na obranu mesta. Narýchlo sformované prápory [[Domobrana|domobrany]] z robotníkov a obyvateľov mesta boli pripravené zasiahnuť v nevyhnutnom prípade do bojov. Za tri dni sformovali 12 000 dobrovoľníkov, väčšina z nich nemala žiadne bojové skúsenosti a iba slabý výcvik. V nasledujúcich bojoch tvorili „záplaty“ na Nemcami vytvorené medzery v sovietskych líniách. Ani nemecké nebezpečenstvo nezabránilo hrdému [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]] v organizovaní slávnostnej prehliadky na [[Červené námestie|Červenom námestí]] v deň výročia [[VOSR|VeľkejOktóbrová októbrovejrevolúcia|boľševickej revolúcie]] [[7. november|7. novembra]].