Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským: Rozdiel medzi revíziami

== Príprava procesu ==

=== Pátranie po predstaviteľoch vojnovej Slovenskej republiky v cudzine, ich vydanie do Česko-Slovenska a tvorba súdnych orgánov ===

Ešte pred skončením druhej svetovej vojny ušla vláda vojnovej Slovenskej republiky na čele s prezidentom Jozefom Tisom do [[Nacistické Nemecko|Nemecka]] (konkrétne rakúska časť ríše). Po skončení vojny sa záujem spravodajských zložiek obnoveného [[Tretia česko-slovenská republika|Česko-Slovenska]] zameral na predstaviteľov Slovenska, ktorí boli zadržiavaní v okupovanom Nemecku (Rakúsku) predstaviteľmi americkej armády. Tisa zaistili Američania už v polovici júna 1945. Následne bol zhruba tri mesiace zadržiavaný v amerických internačných táboroch.<ref name=IK171>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = KAMENEC, I | odkaz na autora = | titul = Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). | url = | vydavateľ = Premedia, Bratislava, s. 171 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Panovali obavy, že by členovia tejto vlády mohli v zahraničí hlásať pokračovanie Slovenskej republiky.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 20</ref> Postupne sa podarilo dohľadať dokumentáciu, ktorú po svojom úteku zo Slovenska ukryli jeho vtedajší predstavitelia v Nemecku a Rakúsku. Nájsť sa podarilo aj tzv. tajný protokol Jozefa Tisa. Spočiatku nebolo známe ani miesto, kde sú bývalí predstavitelia Slovenskej republiky zadržiavaní. Po jeho zistení v júni 1945 požiadali predstavitelia ČSR o vydanie Jozefa Tisa a členov bývalej slovenskej vlády do ČSR.<ref name=pra>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto vlastne kapituloval v Kremsmünsteri | url = https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/428726-kto-vlastne-kapituloval-v-kremsmunsteri/ | vydavateľ = Denník Pravda | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Situácia s vydaním samotného Jozefa Tisa však bola o niečo zložitejšia. Síce bol na zozname vojnových zločincov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/174030-malo-vobec-slovensko-vojnovych-zlocincov/|titul=Malo vôbec Slovensko vojnových zločincov?|dátum prístupu=2017-02-02|vydavateľ=lpravda.sk|dátum vydania=}}</ref>{{#tag:ref|Otázka, či bol Jozef Tiso skutočne zaradený na zoznam vojnových zločincov nie je úplne jasná. Podľa historika Ivana Kamenca spojenecké dohody o potrestaní vojnových zločincov rátali aj s tým, že na súdnu zodpovednosť budú volaní tiež kolaborantskí politici ("quislingovia") z nacistami okupovaných krajín a zo satelitných štátov. K tejto kategórii Jozef Tiso podľa Kamenca rozhodne patril a preto ho americké orgány aj vydali česko-slovenským úradom.<ref>KAMENEC, I., 2013, Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). Premedia, Bratislava, s. 172</ref>|group=pozn}}, no súčasne sa objavovali informácie, že sa za jeho osobu prihovárajú určité osoby priamo u vlády [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. Na snahy o prihovorenie sa v prospech bývalého prezidenta však zrejme Američania nebrali ohľad, keďže podľa zistených poznatkov sa k nemu od počiatku chovali veľmi tvrdo a žiadnym spôsobom ho nezvýhodňovali pred inými zajatcami.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 22</ref>