Albánsko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 57:
| Poznámky =
}}
'''Albánsko''' ({{v jazyku|sqi|''Shqipëria''}}), dlhý tvar '''Albánska republika''' (albán. ''Republika e Shqipërisë'') je [[národný štát]] nachádzajúci sa na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]] v juhovýchodnej [[Európa|Európe]], ležiaci na pobreží [[Jadranské more|Jadranského]] a [[Iónske more|Iónskeho mora]].
 
Na severozápade susedí s [[Čierna Hora|Čiernou Horou]], na severovýchode s [[Kosovo]]m, na východe so [[Severné Macedónsko|Severným Macedónskom]], na juhu a juhovýchode s [[Grécko]]m a taktiež má námornú hranicu s [[Taliansko]]m na západe (v [[Otrantský prieliv|Otrantskom prielive]]). Hranice prechádzajú cez vysoké pohoria a cez veľké jazerá – [[Skadarské jazero|Skadarské jazero]], na severe a [[Ochridské jazero|Ochridské]] a [[Prespanské jazero|Prespanské jazero]] na východe. Pohoria zaberajú väčšinu územia, nížiny necelú tretinu.
 
V Albánsku dnes žije približne 2,9 milióna3 miliónov obyvateľov (odhad z roku 2018). Hlavným a najväčším mestom je [[Tirana]], úradným jazykom je [[Albánčina|albánčina]]. Etnicky a kultúrne ide o pomerne homogénnu krajinu, ktorú 83 % (2011) tvoria [[Albánci]], náboženstiev tu prevažuje59 % [[islamMoslim (vyznávač islamu)|moslimovia]]. Územie(údaj južnéhopodľa Albánska,sčítania obývanéobyvateľstva početnouz roku [[Gréci|gréckou]]2011). Najpočetnejšou etnickou menšinou sú Gréci (0,9 % obyvateľstva v roku 2011), saktorí obývajú najmä južného Albánska, tradične nazývanazývané [[Severný Epirus]] (''Epiri i Veriut'').
 
Albánsko je členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie spojených národov]] (OSN), [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Organizácie Severoatlantickej alianciezmluvy]] (NATO), [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a  spoluprácu v  Európe]] (OBSE), [[Rada Európy|Rady Európy]], [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO), [[Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode|Stredoeurópskej zóny voľného obchodu]] (CEFTA), Organizácie islamskej spolupráce (OIC) a  jedným zo zakladajúcich členov [[Únia pre Stredomorie|Únie pre Stredomorie]]. Od januára [[2003]] je potenciálnym kandidátom na vstup do [[Európska únia|Európskej únie]] a  28.  apríla [[2009]] albánska vláda o  členstvo v Európskej únii formálne požiadala.<ref>{{Citácia periodika|titul=Albania applies for EU membership|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/8023127.stm|dátum=2009-04-28|dátum prístupu=2019-09-16|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=Albania|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref>
 
Albánsko je [[Parlamentná republika|parlamentnou republikou]] a  [[TrhováZmiešaná ekonomika|trhovouzmiešanou ekonomikouekonomika]]. Reformy a  transformácie trhu otvorili krajinu zahraničným investíciám, najmä čo sa týka rozvoja energetického priemyslu, dopravnej infraštruktúry, služieb a  cestovného ruchu. Krajina sa neustále pokúša naštartovať ekonomický rast, ktorý by pomohol znížiť úroveň chudoby. V roku 2019 krajina dosiahla 66,5 v indexe ekonomickej slobody, s vysokým hodnotením v slobode obchodu (87,8) a nízkej miere daňového zaťaženia (86,3), ale s negatívnym hodnotením efektivity justície (30,6) a úrovne korupcie exekutívy (40,4).<ref>https://www.heritage.org/index/heatmap</ref>
 
== Názov a etymológia ==