Dalimír Hajko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
kozmeticke zmeny |
Bez shrnutí editace Značky: školská IP vizuálny editor |
||
Riadok 10:
}}
prof. PhDr. '''Dalimír Hajko''', DrSc. (* [[5. júl]] [[1944]], [[Mýtna (okres Lučenec)|Mýtna]]) je slovenský vysokoškolský [[učiteľ|pedagóg]], [[filozof]], [[Kulturológia|kulturológ]], literárny kritik a [[esej]]ista.
Pôsobil ako vedúci vedecký pracovník Ústavu filozofie a sociológie [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémii vied]], Ústavu slovenskej literatúry SAV, bol v Predsedníctve SAV, v [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]] a v [[Národné osvetové centrum|Národnom literárnom centre]]. Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Katedre kulturológie Filozofickej fakulty [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|UKF]] v [[Nitra|Nitre]],<ref>Profil Dalimíra Hajka na stránke katedre kulturológie FF UKF v Nitre at http://www.kkult.ff.ukf.sk/pracovnici/prof-phdr-dalimir-hajko-drsc</ref> <ref>Dalimír Hajko na osobnosti.sk at http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=436</ref> neskôr pôsobil na Katedre filozofie [[Žilinská univerzita v Žiline|Žilinskej univerzity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Administrator|titul=prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc.|url=http://www.fhv.uniza.sk/kpps/web/index.php?option=com_content&view=article&id=102&Itemid=111|dátum prístupu=2017-02-10|vydavateľ=www.fhv.uniza.sk|jazyk=sk-SK}}</ref>
Do činnosti Dalimíra Hajka patrí oblasť umenia, náboženstva, sociálnej skutočnosti, videnej v polohách myslenia a zároveň v horizonte rozličných kultúr, [[Existencializmus|existencialistická]] a [[Marxizmus|marxistická]] filozofia Publikoval súbory literárno-filozofických reflexií o vytypovaných slovenských spisovateľoch strednej a mladej generácie ''Niekoľko inšpirácií'' (1976), ''Sondy'' (1977), ''Okamihy poézie'' (1990) a ''Existencia v literatúre'' (1996). Ako historik a popularizátor filozofie napísal eseje ''Rozpätia dňa'' (1975), zbierku úvah ''Filozofia a socialistická kultúra'' (1979), monografiu ''Človek v socialistickej spoločnosti'' (1983), štúdiu ''Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku'' (1986), knihu esejí o najvýznamnejších predstaviteľoch filozofického myslenia v dejinách ľudstva ''Tvorcovia veľkých myšlienok ''(1988), štúdiu o filozofickom myslení na Slovensku v 19. storočí ''Filozofické návraty a vízie'' (2001), desať štúdií o slovenských básnikoch a básnických dielach druhej polovice 20. storočia ''Päťdesiat rokov slovenskej poézie'' (2004), úvahy o európskej integrácii ''Globalizácia a kultúrna identita'' (2005). Je autorom portrétnej štúdie ''Ján Stacho'' (1998), a zostavil výbery z poézie J. Turana, J. Šimonoviča, R. Čižmárika, J. Vagoviča, T. Štraussa. Na vydanie pripravil súbor základnych prác A. Camusa ''Mýtus o Sizyfovi, Pád, Caligula'' (1993).
== Životopis ==
Narodil sa v Mytnej v rodine bratislavského kníhkupca Jozefa Hajka. Od útleho detstva žil v [[Bratislava|Bratislave]], kde vychodil základnú školu a v roku [[1961]] zmaturoval na gymnáziu. Po maturite rok pracoval ako asistent réžie v [[Česko-slovenský rozhlas|Československom rozhlase]] v Bratislave, potom sa zapísal na štúdium filozofie a slovenčiny na [[Filozofická fakulta|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]].
Štúdium ukončil v roku [[1967]]. Prednášal na [[Univerzita Komenského|Univerzite Komenského]] v Bratislave, na [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzite]], [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzite]] – a v rámci študijného pobytu aj na University of Bombay. Stal sa vedeckým pracovníkom [[Ústavu filozofie a sociológie SAV]], odkiaľ roku [[1986]] prešiel do Literárnovedného ústavu [[SAV]]. Roku [[1975]] získal titul CSc., roku [[1987]] DrSc. Od roku [[1991]] bol redaktorom [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]],neskôr viedol literárnokritický a vedecký výskum v [[Národné literárne centrum|Národnom literárnom centre]], kde v období 1998{{--}}1999 pôsobil aj ako poverený generálny riaditeľ. V rokoch 1995 až 1999 pôsobil ako námestnik riaditeľa, krátko aj poverený generálny riaditeľ Národného literárneho centra v Bratislave.
Habilitoval sa roku [[2000]] a inauguroval sa roku [[2002]] v odbore [[dejiny filozofie]].
Pôsobil na Katedre [[Kulturológia|kulturológie]] a na Katedre všeobecnej a aplikovanej [[Etika|etiky]] Filozofickej fakulty [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre]]. (do roku 2015). Neskôr pôsobil na [[Žilinská univerzita v Žiline|žilinskej univerzite]] ako samostatný vedecký pracovník.
Je spolumajiteľom knižného vydavateľstva H & H a pôsobil aj v Prezídiu Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR.
V roku 2018 získal Cenu Slovenských pohľadov za históriu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ceny Slovenských pohľadov za rok 2018 {{!}} Literárny týždenník|url=https://literarnytyzdennik.sk/ceny-slovenskych-pohladov-za-rok-2018/|dátum prístupu=2019-12-13|jazyk=sk-SK|priezvisko=Redakcia}}</ref> a cenu Slovenských národných novín za literárnu kritiku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najstaršie periodikum ocenilo šiestich literátov {{!}} Slovenské národné noviny|url=https://snn.sk/news/najstarsie-periodikum-ocenilo-siestich-literatov/|dátum prístupu=2019-12-16}}</ref> V roku 2019 získal cenu Egona Erwina Kissa.<ref name=":0" />
== Ocenenia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dalimír Hajko - Ocenenia|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dalimir-hajko/ocenenia|vydavateľ=Literárne informačné centrum|dátum prístupu=2019-12-16|jazyk=sk}}</ref> ==
* Cena Egona Erwina Kissa
* Cena Slovenských národných novín za literárnu kritiku
* Cena Slovenských pohľadov za históriu
* Prémia v rámci Ceny Alexandra Matušku (ceny a prémie Spolku slovenských spisovateľov, 8. 11. 2019) za esejistiku
* Prémia Spolku slovenských spisovateľov (SSS) Alexandra Matušku za rok 2016 za esejistiku: ''Antické provokácie''
* Prémia v rámci Ceny Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za rok 2016 v kategórii esejistika za dielo ''Antické provokácie''
* Cena Slovenských pohľadov za rok 2015 v kategórii kritika a história
== Dielo ==
=== Knižné publikácie ===
* Knižne debutoval filozofickými esejami ''Rozpätie dňa'' – [[1975]], v ktorých sa zamýšľa nad viacerými možnosťami a aspektmi formovania harmonickej osobnosti na konci [[20. storočie|20. storočia]], pričom zdôrazňuje potrebu rovnováhy rozumovej a citovej oblasti, do ktorej patrí aj viera. Zbierka esejí o životných situáciách, v ktorých sa ocitá a ktoré prežíva každý z nás... radosť, túžba, sen, hra, rozhovor, zodpovednosť, súkromie, závisť, úcta, návrat, nádej, stretnutie, dar, tvorba, moc, šťastie, tolerancia, vernosť, domov...
Řádek 49 ⟶ 84:
* ''Július Madarás (kazateľ, humanista, človek)''<ref>http://www.bux.sk/knihy/207477-julius-madaras-kazatel-humanista-clovek.html</ref> – 2012 – Život [[Július Madarás|Júliusa Madarása]] je praktickou ukážkou, že v slovenských dejinách 20. storočia máme aj my svojho Dietricha Bonhoeffera. Miloval človeka a záležalo mu na ľuďoch. Pre všetky Madarásove kázne je príznačná kristologická orintácia. Nikdy nepochyboval o vždy aktuálnej potrebe skúmať štruktúru skupinových vzťahov a analyzovať systém rozvrstvenia spoločenskej aktivity. Madarás bol znalcom [[Martin Luther|Lutherových]] spisov a s prehľadom sa orientoval aj v ekumenickej problematike. Tieto i mnohé ďalšie výroky tvoria v zborníku mozaiku osobnosti Júliusa Madarása – v minulom režime neprávom väzneného ev. a. v. farára.<ref>{{Citácia knihy|titul=Kniha: Július Madarás - kazateľ, humanista, človek (Dalimír Hajko) {{!}} bux.sk|url=https://www.bux.sk/knihy/207477-julius-madaras-kazatel-humanista-clovek.html|jazyk=sk}}</ref>
*''Existencia v kríze'' (s Michalom Valčom). – 2016 – Kniha je zaujímavým a produktívnym pokusom konfrontovať hľadanie odpovedí na problematiku existenciálnych kríz na jednej strane u ateisticky orientovaných existencialistických filozofov ([[Jean-Paul Sartre|Sartre]], [[Albert Camus|Camus]] a [[Martin Heidegger|Heidegger]]) a na druhej strane u teológov alebo náboženských mysliteľov, akými bol napríklad Stockel, Wesley, Bonhoeffer, Kuzmány a Strauss. Prezentuje viaceré aspekty ich [[Filozofia|filozofických]], [[Teológia|teologických]] a náboženských úvah a podobné krízy o hľadaní odpovedí na možnosti jej riešenia. V monografii sa stretávame s rozličnými rovinami teologickej a filozofickej reflexie spoločenskej a kultúrnej krízy. Rezonuje v nej úsilie otvoriť priestor teológie a filozofie náboženstva pre kontext reálneho žitia a to nielen pre veriaceho človeka, ale pre človeka vo všeobecnosti.<ref>{{Citácia knihy|titul=Existencia v kríze|url=https://www.martinus.sk/?uItem=249890|jazyk=sk}}</ref>
*''Dozrievanie do skutočnosti a dozrievanie do sna. O súčasnej slovenskej vojvodinskej poézii'' (vyšlo v Báčskom Petrovci). – 2013 – V úvode knihy ''Dozrievanie do skutočnosti a dozrievanie do sna'' autor Dalimír Hajko sebe a nám kladie otázku „čo dáva život básni?“ a v duchu hölderlinovského ponímania lyriky odpovedá, že je to schopnosť vzbudzovať v čitateľovi údiv, klásť staré otázky novým spôsobom, keďže básnik je básnik a on niečo vytvára, niečo nové, básni dáva život...Tiež ozrejmuje, že voľbou básnikov, ktorých tvorbu v knihe analyzoval, nechcel nikoho preferovať, lež sa riadil Slovenským vydavateľským centrom a jeho vydaniami v rokoch 2011 a 2012. Tak píše filozofické eseje o „identite ako sebavyjadrení“ Daniela Pixiadesa, „mlčaní dôvery“ Michala Ďugu, „o každodennosti v dejinách a dejinách v každodennosti“ Viery Benkovej, „o zomieraní lásky“ Martina Prebudilu, „o básni ako priestore slobody“ Michala Bíreša, „tichej moci času“ Zlatka Benku, „o nahej mysli, ktorá tápe po čistote“ Miroslavy Dudkovej a v poslednej recenzii o jednotlivých básnikoch s titulkom „Stromy vo mne a krok do prázdna našej súčasnosti“ Hajko približuje básnickú tvorbu Miroslava Dudka. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dozrievanie do skutočnosti a dozrievanie do sna|url=http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/6589-dozrievanie-do-skutonosti-a-dozrievanie-do-sna|vydavateľ=www.kulpin.net|dátum prístupu=2019-12-16|jazyk=sk-SK}}</ref>
*''Antické provokácie. –'' 2017 – Autor šiestich esejí hľadá v antických textoch inšpirácie pre súčasné myslenie a pre spôsob života moderného človeka.. Zameriava sa na vybraných autorov gréckej a rímskej antiky ([[Porfyrios z Tyru|Porfyrios]], [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarchos]], [[Seneca]], Maecus Minucius Felix) a na staré indické filozofické a náboženské texty. Hlavné témy sú [[vegetariánstvo]] (názor, ktorý má v Európe i mimo nej tisícročnú tradíciu), táranie ako neschopnosť zmysluplnej komunikácie, pokoj duše v kontexte vyrovnanosti ľudskej psychiky, [[smrť]] a reflexia smrti, [[skepsa]] a jej neopodstatnenosť v chápaní raného kresťanstva. Hajko svoju prácu završuje Staroindickými inšpiráciami, čiže skúmaním [[Etika|etiky]] a [[Fyzika|fyziky]] u starých Indov. Autor tu zachádza od filozofie aj ku [[Kozmológia|kozmológii]] , keď konfrontuje dve prevažujúce idey súvisiace aj s náboženskými predstavami. Podľa prvej ([[Kresťanstvo|kresťanskej]] i [[Židovstvo|židovskej]]) teórie kreativity, svet mal určený začiatok. Na druhej strane, východné predstavy koncentrované najmä v hinduistickej a budhistickej viere, predpokladajú, že vesmír je bez času a uplatňovať naň časové meradlá nemá zmysel. Autorov východný príklon, teda hlboká znalosť východných filozofií, obohacuje slovenské literárno-filozofické bádanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Antické provokácie - Dalimír Hajko {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/knihy/anticke-provokacie-335094|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2019-12-13|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref>
*''Básnický svet Jozefa Leikerta. –'' 2018 ''–'' Známy literárny vedec a kritik Dalimír Hajko vo svojej najnovšej knihe esejistickým štýlom prezentuje ''Básnický svet [[Jozef Leikert|Jozefa Leikerta]]''. Posudzuje a komentuje rozsiahlu básnickú tvorbu Jozefa Leikerta, ktorý patri k najprekladanejším súčasným slovenským básnikom. A to napriek tomu, ako v úvode knihy uviedol, že "''písať o autorovi, ktorý je tak literárny a zároveň tak výrazne 'dvojdomý' ako Jozef Leikert, môže byt nielen inšpirujúce, ale nepochybne aj zložité a zradne. Zložité preto, lebo každý, kto bude chcieť dokonale a bezo zvyšku reflektovať jeho postoje, názory, koncepcie a vízie v ich komplexnosti a celistvosti, mal by poznať detailne všetko, čo dotyčný autor vytvoril, a zradne preto, lebo úsudky, ktoré sa budú viazať k jednej oblasti autorových tvorivých úsilí, môžu signifikantne - či už oprávnene, alebo neoprávnene - ovplyvniť pohľad na druhu oblasť."'' Kniha je filozofickým uvažovaním nad poéziou, ktorá je hlbokým hľadaním podstaty ľudského bytia. Osloví každého, kto sa zaujíma o [[Literatúra|literatúru]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Básnický svet Jozefa Leikerta|url=https://www.martinus.sk/?uItem=279387|jazyk=sk}}</ref>
Řádek 56 ⟶ 92:
*''Literatúra ako existenciálna komunikácia. –'' 2019 ''–'' Monografická práca z oblasti literárnej vedy Literatúra ako existenciálna komunikácia, ktorej autorom je prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc., skúma súvislosti medzi tvorbou umeleckej literatúry (poézie a prózy), literatúry faktu, filozofickými východiskami a autorskými zámermi tvorcov. Analýza vzťahu filozofickej a umeleckej roviny zovšeobecnenia reflexie skutočnosti – nielen jej poznávania, ale aj formovania novej ľudskej situácie – poskytuje možnosti prieniku do poznania a interpretácie širokých kultúrno-civilizačných súvislostí. Kniha je rozdelená na tri časti – prvá je venovaná všeobecným teoretickým a metodologickým východiskám, v druhej sa autor pokúša o literárnovedné prieniky do tvorivých koncepcií relevantných spisovateľských osobností a tretia obsahuje príklady ich aktuálnej literárnokritickej aplikácie na diela súčasnej, najmä slovenskej literárnej tvorby v duchu slov Artura Schlessingera: „''Ak chceme prežiť, musíme mať nápady, víziu a odvahu''.“ Práve kniha Dalimíra Hajka je dôkazom pravdivosti tejto myšlienky. Len veľké osobnosti dokážu inšpirovať a stimulovať ľudského ducha. Literatúra a veda, poézia a próza, ktoré tvoria umelecký text v symbióze s vedeckým vysvetľovaním skutočnosti, sú toho dôkazom. Invenčný spisovateľ umeleckými prostriedkami inšpiruje čitateľa, núti ho zamyslieť sa nad problémami života a smrti, spoločnosti ako aj samotného jednotlivca v kontexte s filozofiou bytia. Jasne vyhranený autor tejto práce – pedagóg a vedec, literát a esejista v jednom, ponúka čitateľovi skutočnú delikatesu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Kniha: Literatúra ako existenciálna komunikácia (Dalimír Hajko) {{!}} bux.sk|url=https://www.bux.sk/knihy/562791-literatura-ako-existencialna-komunikacia.html|jazyk=sk}}</ref>
*''Básnický svet Jána Šimonoviča. –'' 2019 ''–'' Úsilím autora tejto knihy bolo preniknúť do myšlienkovej podstaty básnickej tvorby [[Ján Šimonovič|Jána Šimonoviča]], básnika z okruhu tvorcov patriacich k Trnavskej skupine, ktorí výrazným spôsobom určovali tvár slovenskej poézie druhej polovice dvadsiateho storočia. Dalimír Hajko sústredil svoju pozornosť na rad nových kontextov Šimonovičových veršov, Šimonovičov básnický svet symbolizuje sám život, jeho báseň je hľadanie v priestore, ktorý nikdy a nikde nekončí. Hľadanie, ktoré síce nemôže byť nikdy celkom úspešné, ale ak by nevzniklo, stratila by sa jedna dimenzia básne. Kniha je súčasťou autorovho úsilia mapovať nedávne desaťročia vývinu slovenskej lyriky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako svet neprichádza o básnikov. Spomienka na Jána Šimonoviča|url=https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/534865-ako-svet-neprichadza-o-basnikov/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-12-04|dátum prístupu=2019-12-13|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dalimír Hajko o myšlienkovej podstate básnikovej tvorby|url=https://noveslovo.sk/c/Dalimir_Hajko_o_myslienkovej_podstate_basnikovej_tvorby|vydavateľ=noveslovo.sk|dátum vydania=2019-11-05|dátum prístupu=2019-12-13|jazyk=sk|priezvisko=REDAKCIA}}</ref>
=== Výber štúdií ===
* Wilmon Henry Sheldon a jeho „syntéza filozofií“. Filozofia, 2016, roč. 71
* Indická filozofia na prelome tisícročí. Filozofia, 2014, roč. 69, č. 9
* Interdisciplinárne uvažovanie o smrti. Filozofia, 2014, roč. 69, č. 9
* Sarvepalli Rádhakrišnan a "náboženstvo ducha". Filozofia, 2004, roč. 59
*
== Referencie ==
| |||