Manipulácia (psychológia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Smrtihlav (diskusia | príspevky)
čiastočné úpravy
Riadok 1:
'''Manipulácia''' (z [[latinčina|latinských]] výrazov ''ruka'' a ''uchopiť'') je v sociálnej [[psychológia|psychológii]] a [[Sociológia|sociológii]] termín označujúci snahu ovládať [[myslenie]] druhej osoby či viacerých osôb.
 
Manipulátor sa snaží vnútiť cieľovej osobe [[Myšlienka|myšlienky]], [[Názor|názory]], či [[Konanie (činnosť)|konania]], ktoré nie sú obeti vlastné a ktoré by dobrovoľne neprijala a získava výhodu voči nej bez toho, aby mala voľbu, či mu vyhovie, alebo nie. Obeť si často ani neuvedomuje, že je manipulovaná.
 
== Použitie manipulácií ==
 
V bežnom živote sa stretávame vo veľkej väčšine s nevedomými manipuláciami. Tvoria [[Obranný automatizmus|obranné automatizmy]], ku ktorým sa manipulátor uchyľuje, keď bráni pre neho dôležité hodnoty (najčastejšie vo vzťahu, v ktorom sa cíti ohrozený). Sú však aj iné, premyslené formy manipulovania, ktoré môžu prebiehať plánovane a vedome a aj na spoločenskej úrovni. Často sa pri nich využívajú mediálne manipulačné metódy.
 
Niektorí manipulátori používajú obzvlášť nemorálne a neetické metódy, ich konanie odborníci považujú za psychické [[týranie]].
 
Manipulácia sa využíva ako zbraň (pozri [[taktika]]) a môže sa javiť ako užitočná. Pre všetkých zúčastnených môže byť aj nebezpečná. Rovnako sa používa aj v [[Biznis|biznise]] (môže byť vnímaná ako určitá forma vojny, v ktorej sa manipulácie týkajú zákazníkov i protivníkov v konkurenčnom boji).
 
== Manipulatívne metódy a etika ==
Riadok 15:
[[Manipulatívna metóda|Manipulatívne metódy]] sú založené vždy na [[etika|eticky]] neprípustných formách správania sa.
 
Gloria Beck vo svojej knihe „Zakázaná''Zakázaná rétorika“rétorika'' uvádza spojitosť týchto metód so zlými úmyslami manipulujúcej osoby. Upozorňuje na nasledovné '''neetické spôsoby správania sa''', ktoré sú v rôznej intenzite, nie zákonite všetky (ale vždy aspoň niektoré z nich) obsiahnuté v manipulačných technikách:
 
* využívanie ľudí ako nástrojov bez vlastnej vôle
* nerešpektovanie a obchádzanie [[Slobodná vôľa|slobodnej vôle]] iných
* podporovanie [[Agresivita|agresivity]]
* využívanie [[Dôverčivosť|dôverčivosti]]
* radosť z [[Utrpenie|utrpenia]] iných
* zákerné konanie
* [[Lož|klamstvo]]
* prijatie možnej trestnosti konania
* zneužitie [[Dôvera|dôvery]]
* predstieranie [[Náklonnosť|náklonnosti]]
 
Dôsledky psychickej manipulácie pre obeť:
Riadok 33:
 
== Metódy a charakteristiky manipulátora ==
[[Francúzsko|Francúzska]] psychologička Isabelle Nazare-Aga uvádza 30 znakov, podľa ktorých možno identifikovať [[manipulátor]]a. Daná osoba je iste manipulátor, ak vyhovuje aspoň v štrnástich bodoch.:
 
# Je [[egocentrizmus|egocentrický]].
# Prenáša [[Zodpovednosť (etika)|zodpovednosť]] zo seba na druhých.
# Navodzuje u obeti pocit [[Vina|viny]].
# Neformuluje zrozumiteľne svoje požiadavky, potreby.
# Odpovedá väčšinou neurčito.
Riadok 56:
# Hlása klamstvo, aby sa dozvedel pravdu. Prekrúca a interpretuje výroky druhých.
# Závidí aj osobám veľmi blízkym.
# Neznáša [[Kritika (činnosť)|kritiku]]. Dokáže popierať celkom zrejmé fakty.
# Nedbá na práva, potreby a priania druhých.
# Často vydáva pokyny a núti druhých konať na poslednú chvíľu.
Riadok 66:
# Ľudia, ktorí ho poznajú, o ňom stále hovoria, aj keď nie je prítomný.
 
Manipulátor často využíva niektoré z techník [[brainwashing]]u. Napríklad cieľovej osobe či osobám nenápadne mení dôverne známe prostredie tak, aby sa v ňom neorientovala a cítila sa nesvoja. Často sa manipulátor snaží byť cieľovej osobe či osobám sympatický, [[Charizma (sociológia)|charizma]] je pre neho výhodou. Keď potrebuje, upozorňuje na svoje zásluhy a zároveň znižuje sebavedomie obete. Neváha venovať hodnotný dar, alebo požičať peniaze a pod., pretože si tým svoju obeť morálne zaväzuje. Niekedy zastáva vedúcu pozíciu a buduje si kariéru.
 
'''Jeho vzťah k ostatným je svojou podstatou deštruktívny, ale osoby v jeho okolí to skôr iba cítia a len ťažko formulujú racionálne zdôvodnenie.'''
 
V [[Manželstvo|manželstve]] sa manipulátor bežne dopúšťa citového vydierania a môže byť i násilnícky. Dokáže celkom rozvrátiť rodinu. Odhalenie manipulátora v blízkej osobe je pre obeť často ťažká dezilúzia, niekedy až taká, že sa radšej dobrovoľne vracia do predchádzajúceho stavu. Manipulátor má samozrejme i dobré vlastnosti a tie sú často pre obeť dôvodom na to, aby ospravedlnila jeho konanie.
 
Niektoré techniky manipulácie bežne používajú tiež profesionáli v [[reklama|reklame]] s cieľom predať tovar a v [[politika|politike]] s cieľom získať priazeň voličov. V týchto prípadoch sa spravidla neuplatňujú vyššie city, ktoré sú naopak hlavným nástrojom manipulátora v medziľudských vzťahoch.