Wikipédia

Omodej Aba: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
Smrtihlav (diskusia | príspevky)
1 233 editací
d +ref a drobné úpravy
Riadok 24:
 
[[Súbor:Pečať palatína Omodeja.jpg|náhľad|Pečať palatína Omodeja Abu: v trojuholníkovom štíte erb rodu Aba. Kruhový nápis: †S(igillum)•OMODEI PALATINI DE GENERE OBA.]]
'''Omodej Aba''' ({{vjz|lat|''Amadeus'', ''Omodeus''}}, {{vjz|hun|''Amadé''}}; * ? – † [[5. september]] [[1311]], [[Košice]]) bol [[krajinský hodnostár,sudca]] oligarcha.v OtecKošiciach Dávida zuhorský [[palatín]], zakladateľ rodu [[AbovciOmodejovci|AbovcovOmodejovcov]].''<ref Zakladateľname=":0">{{Citácia knihy|editori=Ivan Paulička|titul=Všeobecný encyklopedický slovník|odkaz na titul=Všeobecný encyklopedický slovník|zväzok=A{{--}}F|miesto=Praha|vydavateľ=Ottovo nakladatelství|rok=2005|isbn=80-7181-618-3|počet strán=1039|strany=}}</ref>'' Otec Dávid z rodu [[OmodejovciAbovci|OmodejovcovAbovcov]]., Synoviasynovia: Ján, Mikuláš, Dávid, Ladislav, Omodej, Dominik., Dcéradcéra Katarína.
 
== Život ==
Ako [[Krajinskýkrajinský sudca]] pôsobil v rokoch [[1283]]{{--}}[[1285]], ako uhorský [[palatín]] v 1285{{--}}[[1301]] a [[1302]]{{--}}[[1311]].
 
Veľké zásluhy si získal pri odvrátení druhého tatárskeho vpádu do [[Uhorsko|Uhorska]]. Po smrti [[Ladislav IV. (Uhorsko)|Ladislava IV. Kumánskeho]] jedenparil zk jedným z najaktívnejších podporovateľov [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondreja III.]] Za to okrem hodnosti [[palatín]]a získal aj celú [[Užská župa (Uhorsko)|Užskú stolicu]]. Okrem toho vlastnil rozsiahle majetky v [[Abovská župa|Abovskej]], [[Sabolčská župa|Sabolčskej]], [[Spišská župa (Uhorsko)|Spišskej župy]], [[Šarišská župa (Uhorsko)|Šarišskej]], [[Turňa (župa)|Turnianskej]] a [[Zemplínska župa (Uhorsko)|Zemplínskej stolicežupe]]. PatrilPočas takvlády medzi[[Ondrej najbohatšíchIII. a(Uhorsko)|Ondreja najmocnejšíchIII.]] uhorskýchbol magnátovnajmocnejším uhorským magnátom.''<ref name=":0" />''
 
Po smrti Ondreja III. spočiatku podporoval ako kandidáta na uhorský trón českého kráľoviča [[Václav III.|Václava-Ladislava V.]] NekôrNeskôr sa však pridal na stranu [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Róberta]], pre ktorého získal mesto [[Košice]], ktoré dovtedy stálo na strane Václava-Ladislava. Podpora kráľa však nebola trvalá. Zo svojich majetkov vytvoril na severovýchode krajiny samostatnú dŕžavu (s vlastným dvorom so sídlom na hrade [[Amadévár]] pri meste [[Gönc]]), v ktorej vládol nezávisle od kráľovskej moci. Zaberal kráľovské majetky, budoval mýtne stanice, z ktorých mýto si nechával pre seba a bez kráľovského povolenia staval hrady. Okrem iného na svojom hrade poskytol azyl veľkopolskému kniežaťu [[Vladislav I. Lokietok|Vladislavovi Lokietkovi]], budúcemu poľskému kráľovi. Neskôr dokonca s vlastným vojskom vtrhol do [[Poľsko|Poľska]], aby pomohol Vladislavovi získať kráľovstvo.
 
Dostal sa do sporov s mešťanmi [[Košice|Košíc]], ktoré sa usiloval ovládnuť a ktoré sa stali oporou kráľa v boji proti Omodejovcom. Pri jednej z potýčok ho nakoniec [[5. september|5. septembra]] 1311 košickí mešťania zabili. Omodejovi synovia si vymohli súd, ten však následne využil Karol Róbert na potlačenie ich moci. Zmluvou z [[3. október|3. októbra]] 1311 sa Omodejovci zaviazali, že už sa nebudú usilovať ovládnuť Košice a nebudú brániť ich rozmachu. Okrem toho museli vrátiť Abovskú a Zemplínsku župu a plne sa podriadiť kráľovi. Omodejovci tieto podmienky prijali len formálne. Nadviazali spojenectvo s [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúšom Čákom Trenčianskym]] a na jar [[1312]] vyplienili okolie kráľovského mesta [[Blatný potok|Blatný Potok]] ([[maďarčina|maď.]] ''Sárospatak''). Následne odolali obliehaniu kráľovského vojska na [[Šarišský hrad|Šarišskom hrade]]. Pri pokuse dobyť Košice sa stretli [[15. jún]]a 1312 s kráľovským vojskom pri [[Bitka pri Rozhanovciach|Rozhanovciach]], kde boli porazení.▼
Podpora kráľa však nebola trvalá. Zo svojich majetkov vytvoril na severovýchode krajiny samostatnú dŕžavu (s vlastným dvorom so sídlom na hrade [[Amadévár]] pri meste Gönc), v ktorej vládol nezávisle od kráľovskej moci. Zaberal kráľovské majetky, budoval mýtne stanice, z ktorých mýto si nechával pre seba a bez kráľovského povolenia staval hrady.
 
== Referencie ==
Okrem iného na svojom hrade poskytol azyl veľkopolskému kniežaťu [[Vladislav I. Lokietok|Vladislavovi Lokietkovi]], budúcemu poľskému kráľovi. Neskôr dokonca Omodej s vlastným vojskom vtrhol do [[Poľsko|Poľska]], aby pomohol Vladislavovi získať kráľovstvo.
{{Referencie}}
 
▲Dostal sa do sporov s mešťanmi [[Košice|Košíc]], ktoré sa usiloval ovládnuť a ktoré sa stali oporou kráľa v boji proti Omodejovcom. Pri jednej z potýčok ho nakoniec [[5. september|5. septembra]] 1311 košickí mešťania zabili. Omodejovi synovia si vymohli súd, ten však následne využil Karol Róbert na potlačenie ich moci. Zmluvou z [[3. október|3. októbra]] 1311 sa Omodejovci zaviazali, že už sa nebudú usilovať ovládnuť Košice a nebudú brániť ich rozmachu. Okrem toho museli vrátiť Abovskú a Zemplínsku župu a plne sa podriadiť kráľovi. Omodejovci tieto podmienky prijali len formálne. Nadviazali spojenectvo s [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúšom Čákom Trenčianskym]] a na jar [[1312]] vyplienili okolie kráľovského mesta Blatný Potok ([[maďarčina|maď.]] ''Sárospatak''). Následne odolali obliehaniu kráľovského vojska na [[Šarišský hrad|Šarišskom hrade]]. Pri pokuse dobyť Košice sa stretli [[15. jún]]a 1312 s kráľovským vojskom pri [[Bitka pri Rozhanovciach|Rozhanovciach]], kde boli porazení.
 
== Pozri aj ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Omodej_Aba“