Verzia z 06:07, 10. január 2020 upraviť Lamid58 (diskusia \| príspevky) 1 147 editací pracuje sa Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 06:18, 10. január 2020 upraviť vrátiť Lamid58 (diskusia \| príspevky) 1 147 editací Odkazy Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 12: Koncom 16. storočia sa venovalo úsilie modelu Zeme ako elipsoidu, počnúc meraním stupňov pozdĺž [[ Parížsky poludník \|parížskeho poludníka]] [[ Jean Picard \|Jeanom Picardom]]. Vylepšené mapy a lepšie meranie vzdialeností a oblastí národných území motivovali tieto prvé pokusy. Geodetické prístroje a techniky sa v nasledujúcich storočiach zlepšili a tým sa postupne zlepšili aj modely pre tvar Zeme. V polovici až koncom 20. storočia prispel výskum v oblasti [[Vedy o Zemi\|geovied]] k drastickému zlepšeniu presnosti tvaru Zeme. Primárnym využitím tejto zlepšenej presnosti bolo poskytnúť geografické a gravitačné údaje pre [[ Inerciálny navádzací systém \|inerciálne navádzacie systémy]] [[Balistická raketa\|balistických rakiet]].Toto financovanie viedlo aj k rozširovaniu geovedeckých disciplín, k podpore vytvárania a rastu rôznych geovedeckých odborov na mnohých univerzitách.<ref>{{Citácia periodika\|titul=Crossing the Olentangy River: The Figure of the Earth and the Military-Industrial-Academic-Complex, 1947–1972\|url=http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1355219800000174\|periodikum=Studies in History and Philosophy of Science Part B: Studies in History and Philosophy of Modern Physics\|dátum=2000-09-01\|dátum prístupu=2020-01-10\|ročník=31\|číslo=3\|strany=371–404\|issn=1355-2198\|doi=10.1016/S1355-2198(00)00017-4\|meno=John\|priezvisko=Cloud}}</ref> Tento vývoj prospel aj mnohým civilným snahám, ako je napríklad satelitná predpoveď počasia, komunikácia, zisťovanie polohy [[Globálny lokalizačný systém\|GPS]], čo by nebolo možné bez vysoko presných modelov tvarr zemského telesa. == Modely == Riadok 21: Najjednoduchším modelom pre tvar celej [[Zem\|Zeme]] je [[Guľa (matematika)\|guľa]]. [[Polomer (kružnica)\|Polomer]] Zeme je [[vzdialenosť]] od stredu Zeme k jej povrchu, asi 6 371 km. Zatiaľ čo „polomer“ je zvyčajne charakteristický pre dokonalé gule, Zem sa od sférického tvaru odchýli len o tretinu percenta, dostatočne blízko na to, aby sa s ním v mnohých kontextoch zaobchádzalo ako s guľou a aby sa ospravedlňoval termín „polomer Zeme“. Koncept [[ Sférická Zem \|sférickej Zeme]] sa datuje okolo 6. storočia pred n.l.,<ref>{{Citácia ~~knihy~~elektronického dokumentu\|~~isbn~~titul=~~978~~Results for '9780801405617' [WorldCat.org]\|url=https://www.worldcat.org/search?q=9780801405617&qt=owc_search\|vydavateľ=www.worldcat.org\|dátum prístupu=2020-001-~~8014-0561-7~~10\|jazyk=en}}</ref> ale do 3. storočia pred n.l. zostal záležitosťou filozofických špekulácií. Prvý vedecký odhad polomeru Zeme dal [[Eratosthenes z Kyrény\|Eratosthenes]] asi 240 pred n.l., s odhadmi presnosti merania Eratosthenesa v rozsahu od 2% do 15%. Zem je iba približne sférická, takže ako jej prirodzený polomer neslúži žiadna jediná hodnota. Vzdialenosti bodov na povrchu k stredu sa pohybujú od 6 353 do 6 384 km. Niekoľko rôznych spôsobov modelovania Zeme ako gule poskytujú priemerný polomer 6 371 km. Bez ohľadu na model, akýkoľvek polomer spadá medzi polárne minimum okolo 6 357 km a rovníkové maximum asi 6 378 km. Rozdiel 21 km zodpovedá polárnemu polomeru, ktorý je približne o 0,3% kratší ako polomer rovníka. Riadok 58: === Iné tvary === Možnosť, že rovník Zeme je lepšie charakterizovaný skôr ako elipsa ako kruh, a preto je elipsa tri axiálna, je vecou vedeckého bádania už mnoho rokov.<ref>{{Citácia periodika\|titul=Is the Earth a triaxial ellipsoid?\|url=https://agupubs.onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1029/JZ067i001p00321\|periodikum=Journal of Geophysical Research (1896-1977)\|dátum=1962\|dátum prístupu=2020-01-10\|ročník=67\|číslo=1\|strany=321–327\|issn=2156-2202\|doi=10.1029/JZ067i001p00321\|jazyk=en\|meno=W. A.\|priezvisko=Heiskanen}}</ref><ref>{{Citácia periodika\|titul=Parameters of the Earth's tri-axial level ellipsoid\|url=https://doi.org/10.1007/BF01613918\|periodikum=Studia Geophysica et Geodaetica\|dátum=1993-03-01\|dátum prístupu=2020-01-10\|ročník=37\|číslo=1\|strany=1–13\|issn=1573-1626\|doi=10.1007/BF01613918\|jazyk=en\|meno=Milan\|priezvisko=Burša\|meno2=Vladimíra\|priezvisko2=Fialová}}</ref> Moderný technologický vývoj poskytol nové a rýchle metódy zberu údajov a od uvedenia ''[[Sputnik 1\|Sputniku 1]]'' sa orbitálne údaje použili na skúmanie teórie elipticity. Najnovšie výsledky naznačujú 70 m rozdiel medzi dvoma rovníkovými hlavnými a vedľajšími osami zotrvačnosti, s väčšou polosou smerujúcou k 15° západnej zemepisnej dĺžky. <ref>Torge & Müller (2012) Geodesy, De Gruyter, p.100</ref> <ref>Marchenko, A.N. (2009): Current estimation of the Earth’s mechanical and geometrical para meters. In Sideris, M.G., ed. (2009): Observing our changing Earth. IAG Symp. Proceed. 133., p. 473–481. DOI:10.1007/978-3-540-85426-5_57</ref> Druhá teória, zložitejšia ako tri osi navrhla, že pozorované dlhé periodické orbitálne variácie prvých pozemských satelitov naznačujú ďalšiu depresiu na južnom póle sprevádzanú vydutím rovnakého stupňa na severnom póle. Tvrdí sa tiež, že severné stredné šírky boli mierne sploštené a južné stredné šírky boli vypuklé v podobnom množstve. Táto koncepcia navrhla mierne hruškovitú Zem a bola predmetom mnohých verejných diskusií po vypustení prvých umelých satelitov. Riadok 94: [[ Polomer Zeme \|Polomer Zeme # História]] [[ História geodézie \|História geodézie]] == Referencie ==▼ == Ďalšie čítanie == Řádek 110 ⟶ 108: * [[cache:TjusGxmrm4EJ:www.scanex.ru\|Referenčné elipsoidy (ScanEx)]] * [http://www.nasa.gov/centers/goddard/earthandsun/earthshape.html Zmeny tvaru Zeme v dôsledku klimatických zmien] * [http://www.josleys.com/show_gallery.php?galid=313 Jos Leys "Tvar planéty Zem"] ▲== Referencie == [[Kategória:Geofyzika]] [[Kategória:Geodézia]] [[Kategória:Zem]] ~~[[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]]~~

Tvar Zeme: Rozdiel medzi revíziami